Existovali už 50-miliónov rokov pred dinosaurami: V jantári našli vedci vzorky rozšíreného druhu rastlín
Čeľaď rešetliakových rastlín je rozšírená po celom svete a nový výskum naznačuje, že je oveľa staršia, než sa predpokladalo.
V rámci nového výskumu vedci z Curtin University zistili, že rešetliak mohol rásť na Zemi ešte pred príchodom dinosaurov. Zistili to na základe vzoriek uviaznutých v jantári, teda mineralizovanej živice.
Analyzované vzorky majú vek približne 260-miliónov rokov a datujú sa ešte pred obdobie Trias, počas ktorého žili dinosaury na planéte. Ide o čeľaď rešetliakových drevín – presnejšie rod Phylica.
Phylica je poddruh rastlín, ktoré sa vyskytujú prevažne v Južnej Afrike. Len málo druhov sa môže objavovať v iných častiach sveta, napríklad na Madagaskare, Maskarénoch, či ostrove Svätá Helena. Poddruh Phylica spadá medzi rešetliakovité rastliny, ktoré sú rozšírené po celom svete, najviac druhov sa však vyskytuje v tropických oblastiach.
Rešetliaky sú vo väčšine prípadov dreviny, vo vzácnych prípadoch ale môže ísť aj o byliny. V stonkách sa nachádzajú slizové bunky a v kôre sa môžu nachádzať aj slizové kanáliky. Listy sa môžu líšiť od jednoduchých až po striedavé. Čeľaď rešetliakovitých rastlín zahrňuje 925 druhov rastlín v 52 rodoch. Medzi najväčšie rody patrí Phylica, Ziziphus, Rhamnus a Ceanothus. Rešetliakovité rastliny možno nájsť od tropických oblastí až po mierny pás. Radia sa medzi krytosemenné rastliny, teda rastliny, ktoré semená ukrývajú v plode. Vzniku plodu predchádza obojpohlavný alebo jednopohlavný kvet. Kretosemenné rastliny sa ďalej môžu líšiť na jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové.
Autori štúdie vysvetľujú, že krytosemenné rastliny, medzi ktoré sa radí aj čeľaď rešetliakovitých rastlín, sú základom pre existenciu života. Produkujú totiž nielen kyslík, ale aj potravu, drevo, či môžu mať liečivé účinky. Je to práve ich užitočnosť, čo vedcov podnietilo k skúmaniu, ako dlho sa podobné rastliny na Zemi nachádzajú.
Neprehliadnite
Dlhšie než sa predpokladalo
Dlhú dobu sa predpokladalo, že čeľaď rešetliakovitých rastlín vznikla pred približne 100-miliónmi rokov, no výsledky našej štúdie poukazujú na to, že tieto rastliny môžu byť oveľa staršie, než sa predpokladalo. Čeľaď rešetliakov nie je najstarším exemplárom krytosemenných rastlín, teda prvé druhy sa mohli objaviť až pred 300-miliónmi rokov, približne 50-miliónov rokov pred výskytom prvých dinosaurov.
V živici objavili vedci aj stopy uhlia, ktoré im poskytli lepšiu predstavu o tom, za akých podmienok sa prastaré krytosemenné rastliny vyvíjali. Vedci skúmali vlastnosti spojené s ohňom s čo najväčším počtom existujúcich rastlín a následne sa ich pokúšali umiestniť na evolučný strom. Podarilo sa im odhaliť, že čeľaď rastlín uväznených v jantári, pravdepodobne existovala v poraste, ktorý prechádzal častými požiarmi.
Jantár pravdepodobne pochádza z borovice, ktorá vyprodukovala živicu počas toho ako horela. Takmer všetky rastliny rodu Phylica totiž majú tvrdé semená, ktoré si vyžadujú prítomnosť ohňa na to, aby boli stimulované.
Komentáre