Vedci navrhujú geneticky upraviť rastliny, aby nám pomohli v boji s globálnym otepľovaním
Držiteľka nobelovej ceny a vynálezkyňa genetickej úpravy CRISPR, Jeniffer Doudna, vidí v genetickom inžinierstve svetlú budúcnosť.
Držiteľka Nobelovej ceny a vynálezkyňa metódy úpravy génov CRISPR, Jennifer Doudna verí, že prostredníctvom genetického inžinierstva by mohlo ľudstvo prekonať najväčšie prekážky, ktorým momentálne čelí vrátane globálneho otepľovania.
V rozhovore pre MIT Technology Review sa vyjadrila, že prostredníctvom genetickej úpravy mikróbov v pôde alebo vo vode, dokážeme zlepšiť ich schopnosť zachytávať oxid uhličitý. Ide o plyn, ktorý je do najväčšej miery zodpovedný za globálne otepľovanie. Jej nápad by mohol mať obrovský dopad na celú spoločnosť. Zároveň sama priznáva, že je to skôr otázkou budúcnosti, pretože dnešné technológie zatiaľ neumožňujú vykonať projekt takéhoto rozmeru.
Myšlienka využiť CRISPR na genetickú modifikáciu rastlín existuje už niekoľko rokov. Objavil sa projekt, ktorý chcel modifikovať korene rastlín a podnietiť produkciu suberínu, ochranného obalu, v ktorom sa ukladá oxid uhličitý. Podobný proces by mohol fungovať aj pri živých organizmoch. Pomocou genetickej modifikácie by mohli vedci vytvoriť rastliny, ktoré dokážu pohltiť viac oxidu uhličitého. Zároveň by ale mohli rastliny upraviť tak, aby sa dokázali lepšie prispôsobiť klimatickým zmenám.
Príkladom je projekt vedcov z University of California Berkeley. Pokúšajú sa geneticky modifikovať ryžu tak, aby bola odolnejšia voči suchám. Ryža je jedným z hlavných zdrojov kalórií pre ľudí po celom svete. Tento výskum je ale v počiatočnej fáze.
Budúcnosť genetického inžinierstva
Ako už povedala v rozhovore Jennifer Doudna, genetická úprava rastlín na boj s globálnym otepľovaním je krásna, no vzdialená myšlienka. Jej slová potvrdila aj Jill Banfield z University of California. Tá tvrdí, že najdôležitejšou úlohou je najprv pochopiť, ako „časti skladačky“ do seba zapadajú.
Neprehliadnite
CRISPR je mimoriadne užitočná metóda. Vedci sú nadšení pre jeho klinické uplatnenie. Obrovský potenciál sa však ukazuje aj v genetickej modifikácii rastlinstva. Ako hovorí Doudna, CRSPR má potenciál zvrátiť globálne otepľovanie a tento potenciál by sme rozhodne nemali podceňovať. CRISPR ale môžu byť použité aj na zvýšenie odolnosti proti určitým chorobám, napríklad Alzheimerovej chorobe.
Doudna tvrdí, že použiť CRISPR na zvýšenie odolnosti je jeden zo smerov, ktorým sa môže proces genetickej modifikácie uberať. Existuje množstvo ochorení, ktoré majú deštruktívny dopad na celé rodiny a Alzheimer sa radí k jednej z nich. Ničivý dopad majú tieto choroby nielen na pacienta, ale aj na rodiny, ktoré trpia ako emočne, tak aj finančne a sociálne. CRISPR môže byť jeden zo spôsobov, ako ľudí ochrániť pred ničivými dopadmi neurodegeneratívnych, či iných chorôb. Je možné, že v budúcnosti budeme môcť prostredníctvom genetického inžinierstva zvýšiť odolnosť ľudí proti takýmto druhom ochorení.
Existuje veľa smerov, do ktorých sa môže genetické inžinierstvo prostredníctvom CRISPR uberať. Všetky výskumy sú ale v počiatočných štádiách a až čas ukáže, či sa v jednom z odborov objavia úspechy.
Komentáre