Evolúcia druhu Homo prebiehala „bizarne“, konštatujú vedci: V tomto sa naši predkovia líšili od všetkých ostatných stavovcov
Naši predkovia z línie Homo sa evolučne nepodobajú na nič, s čím sa vedci doteraz stretli.
Výskumníci z University of Cambridge zistili, že konkurencia medzi druhmi výrazne ovplyvnila evolúciu človeka a viedla k “bizarným” evolučným vzorcom pre líniu Homo.
Ako vysvetľujú autori novej štúdie, dlho sa predpokladalo, že podnebie hralo výraznú úlohu pri vzniku a zániku rôznych druhov homininov. Čo sa však týka ostatných stavovcov, tam hrá výraznú úlohu konkurencia.
Vedcom sa po prvýkrát podarilo preukázať, že aj v našom prípade hrala konkurencia výraznú rolu v tom, ako rýchlo vznikali nové druhy. Konkurencia ovplyvňovala približne 5-miliónov rokov evolúcie homininov. Popri tom si vedci všimli, že naša evolúcia a vzorec vznikania nových druhov sa skôr podobal na ostrovné chrobáky, než na iné cicavce.
“Doteraz sme ignorovali spôsoby, akými konkurencia medzi jednotlivými druhmi ovplyvňovala náš vlastný evolučný strom. Dopad podnebia na druhy homininov je len časť príbehu,” vysvetľuje doktorka Laura van Holstein, vedúca novej štúdie.
Pri evolúcii stavovcov nové druhy vypĺňajú ekologickú “dieru na trhu”. Napríklad zatiaľ čo niektoré vtáky si vyvinuli zobáky na lúskanie orechov, iné hľadali potravu inde a vyvinuli si zobáky na to, aby lepšie lovili hmyz. Keď však existuje niekoľko druhov zaberajúcich každý spôsob získavania potravy, potom príde na rad konkurencia.
Lepšie prispôsobený druh vyhráva, pričom menej prispôsobený druh vymiera. Štúdia nám ukazuje, že väčšina druhov homininov vznikla v časoch, kedy nebol tak silný boj o zdroje alebo životný priestor.
Neprehliadnite
“Pozorujeme vzorec, ktorý sa podobá na prípad všetkých ostatných cicavcov. Spočiatku vznikajú nové druhy rýchlo, potom sa krivka ustáli a postupne začínajú druhy vymierať. To nám naznačuje, že aj v prípade homininov hrala konkurencia dôležitú evolučnú úlohu,” tvrdí Holstein.
Ľudia sa vyvíjali úplne opačne
Zvláštnosťou bolo, keď sa výskumníci pozreli na našu vlastnú skupinu Homo. Tvrdia, že zistenia boli “bizarné”. Ukázalo sa, že na rozdiel od iných druhov, v prípade Homo nové druhy vznikali rýchlejšie, keď bola konkurencia medzi nimi vyššia. Toto nemá v prírode obdobu. Autori štúdie priznávajú, že v prírode neexistuje nič, čo by sa na túto situáciu podobalo na 100%. Môžeme hovoriť len o najbližšom podobnom prípade, ktorý predstavuje evolúcia chrobákov žijúcich na ostrovoch.
“Čím viac druhov Homo existovalo, tým viac nových druhov vznikalo. Keď existujúce druhy bojovali o dostupné zdroje, niečo zapríčinilo, že sa rodilo ešte viac nových druhov,” tvrdia vedci.
Výskumníci vysvetľujú, že niektoré druhy mohli vzniknúť anagenézou, teda dejom, kedy sa jeden druh postupne mení na druhý, no línia sa nerozdelí.
Vedci predpokladajú, že používanie technológie na generalizovanie a rapídne presunutie sa za ekologické mantinely viedlo iné druhy k tomu, aby bojovali o miesto na žitie a zdroje. Zároveň toto môže byť dôvod, prečo vznikalo toľko druhov Homo.
Bizarná evolučná cesta Homo však viedla aj ku vzniku Homo sapiens, moderného človeka. Vedci tvrdia, že my sme najlepší generalizátori zo všetkých a máme extrémnu flexibilitu prispôsobiť sa akejkoľvek ekologickej situácií. Práve to mohlo viesť k vyhynutiu všetkých ostatných druhov Homo.
Komentáre