SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Energetický rozpočet Zeme nie je v rovnováhe: Čo sa deje s energiou, ktorú Zem získa od Slnka?

Zem prijme určité množstvo energie od Slnka a časť energie vypustí do vesmíru. Ak je tento systém v nerovnováhe, nastanú problémy.

Energetická nerovnováha planéty je mimoriadne dôležitým údajom pri zisťovaní stavu globálneho otepľovania. Tento údaj nám hovorí, koľko energie naša planéta prijme vo forme slnečného žiarenia a koľko energie vylúči späť do vesmíru.

Zatiaľ nie je možné merať energetickú nerovnováhu Zeme priamym spôsobom, preto sa vedci spoliehajú na iné metódy, napríklad pozorovaním všetkých zmien v uloženej energii na Zemi. V rámci svojej novej štúdie vedci z amerického NCAR (pozn. redakcie: National Center of Atmospheric Research) študovali viaceré zdroje prebytočného tepla na planéte. Sledovali zmeny v atmosfére, oceánoch, pevnine a v polárnych regiónoch. Ich štúdia sledovala zmeny v rozmedzí rokov 2000 a 2019, píše Eurekalert.

V predchádzajúcich výskumoch sa miera globálneho otepľovania merala podľa nárastu teploty, no podľa autorov štúdie ide len o jeden z prejavov energetickej nerovnováhy planéty. Tá ovplyvňuje počasie vo všetkých sférach a priamo prispieva k väčšiemu počtu, či intenzite extrémnych prejavov počasia. Medzi ne sa rátajú intenzívne dažde, záplavy, hurikány, ale aj suchá, či lesné požiare.

Počasie ako také pomáha transportovať energiu o forme tepla a pomáhajú planéte vyžarovať nadbytočnú energiu do vesmíru. Skleníkové plyny ale tomuto procesu bránia, čo vedie k zvyšovaniu teplôt na planéte. Štúdia dokázala, že približne 93% prebytočnej energie Zeme skončí v oceánoch, čím sa zvyšuje ich teplota. Zároveň ale dochádza aj k zvyšovaniu ich hladiny, za čo môže topenie ľadovcov v polárnych oblastiach. Podľa štúdie bol rok 2021 rokom, kedy mali oceány doteraz najvyššiu teplotu.

Vedci na záver štúdie poukazujú na to, že vytvoriť model energetickej nerovnováhy našej planéty je mimoriadne náročný proces a v súčasnosti sa vyžaduje vytvorenie lepších metód, ktoré by nám ju umožnili sledovať. Je totiž dôležité pochopiť ako sa energia distribuuje po celej našej planéte, aby mohli vedci získať lepšiu predstavu o dôsledkoch globálneho otepľovania.

Alarmujúce výsledky

Energetickej nerovnováhe sa venujú aj ďalšie štúdie. Jednou z nich je aj štúdia, ktorá sa pozrela na energetickú nerovnováhu Zeme v rozmedzí rokov 2005 a 2019. Podľa jej výsledkov Zem dnes zachytáva dvojnásobné množstvo tepla, než pred 14 rokmi. Aj táto štúdia potvrdzuje výsledky štúdie z NCAR. Prostredníctvom senzorov sledujúcich ohrievanie oceánov potvrdzujú, že vo vodných plochách planéty skončí približne 90% energie, ktorú planéta nevylúči do vesmíru.

S väčším množstvom skleníkových plynov v atmosfére naša planéta vylúči do vesmíru menšie množstvo tepla. Vedci si však všimli aj opakujúci sa vzorec, ktorý sa nazýva Pacific Decadal Oscillation. Ide o pravidelné zmeny v teplotách Tichého oceánu, ktoré trvajú približne desať rokov. Tento vzorec sa prejavuje ochladením jednej časti oceánu, zatiaľ čo tá druhá sa ohrieva.

V roku 2014 mohli vedci zaznamenať intenzívnu fázu tohto fenoménu, ktorá spôsobila úbytok oblakov nad oceánom. To znamenalo, že vodná plocha prijala viac energie od Slnka. Výsledky tejto štúdie hovoria jasne. Ak sa ľudstvu nepodarí zastaviť alebo v lepšom prípade zvrátiť globálne otepľovanie, čakajú nás ešte vyššie teploty a zvýšenie morských hladín.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close