Drobné černobyľské červy tolerujú nebezpečne vysoké dávky radiácie: Vedci zisťovali prečo
Autori štúdie skúmali červy žijúce v černobyľskej zóne. Výsledky ich zarazili.
V roku 1986 sa v Černobyľskej jadrovej elektrárni stala nehoda. Tú dodnes považujeme za jednu z najhorších jadrových nehôd v histórii ľudstva. Táto tragédia premenila samotnú elektráreň a jej okolie na najrádioaktívnejšie územie na Zemi, no aj napriek tomu sa rastlinám a živočíchom v oblasti prekvapivo darí.
Aj napriek vysokým dávkam radiácie už viac ako štyridsať rokov živočíchy obývajú okolie Černobyľskej jadrovej elektrárne. V rámci novej štúdie výskumníci z New York Univesity odhalili niečo ešte prekvapivejšie. Ani vplyvom vysokej a nepretržitej dávky radiácie nie sú genómy určitých mikroskopických červov vôbec poškodené.
Autori štúdie upozorňujú na to, že ich práca nenaznačuje, že je okolie Černobyľskej elektrárne bezpečné, no ukazuje, ako extrémne odolné tieto živočíchy v skutočnosti sú. V posledných rokoch vyšlo najavo, že niektoré živočíchy v černobyľskej zóne sa fyzicky a geneticky odlišujú od rovnakých živočíchov žijúcich mimo tejto zóny. V tomto smere autorov zaujíma, aký dopad môže mať chronická radiácia na DNA.
“Černobyľ bola tragédia neopísateľných rozmerov, no stále nemáme jasnú predstavu o tom, ako ovplyvnila lokálne populácie živočíchov,” tvrdí Sophia Tintori, jedna z autorov novej štúdie.
Jednou z najväčších otázok pre vedcov ostáva, či náhla zmena prostredia vyvinula evolučný tlak na určitý druh alebo dokonca jedincov, ktorí boli prirodzene odolnejší voči ionizujúcemu žiareniu. V rámci výskumu sa vedci zamerali na hlístovce, živočíchy, ktoré umierajú rýchlo a rapídne sa rozmnožujú. Tieto tvory sú ideálne na výskum základných biologických fenoménov.
Hlístovce tolerujú vysokú radiáciu
Hlístovce žijú všade a za krátku dobu sa vystriedajú desiatky generácií. To zároveň znamená oveľa rýchlejšiu evolúciu ako v prípade bežných stavovcov.
Neprehliadnite
“Videla som zábery z Černobyľskej zóny a prekvapilo ma, ako zarastene vyzerala. Nikdy by ma nenapadlo, že môže prekypovať životom. Ak sme chceli nájsť červy odolné na radiáciu, zóna bola miesto, kde by sme ich našli,” hovorí Tintori.
Autori štúdie navštívili černobyľskú zónu ešte v roku 2019. V nej našli niekoľko hlístovcov, ktoré zozbierali zo vzoriek pôdy, hnijúceho ovocia a ďalších organických materiálov. Pritom sa stretávali s rôznymi úrovňami radiácie. Od hladín porovnateľných s radiáciou v New Yorku, čo je prakticky zanedbateľná, až po radiáciu, ktorej astronauti čelia v otvorenom vesmíre. Takáto forma radiácie človeku ubližuje, no nebolo isté, či ohrozuje červov.
Následne vedci skúmali červov a zarazilo ich, že nenašli žiadne známky poškodenia genómu vplyvom radiácie. Výskumníci nevedeli povedať, či sú červy mimoriadne chránené voči radiácii alebo majú fantastickú schopnosť opravovať svoju DNA. Keď vedci porovnali černobyľské červy s inými podobnými druhmi, ukázalo sa, že červy z černobyľu nemusia byť nutne odolnejšie voči radiácii ani nemuseli prejsť evolúciou, ktorá by ich tlačila k prispôsobeniu sa na radiáciu. Autori štúdie však poukazovali, že tolerancia na radiáciu sa môže líšiť od druhu k druhu. Dokonca aj od jedinca k jedincovi. V ďalších krokoch budú zisťovať, čo spôsobuje väčšiu toleranciu na poškodenie DNA.
Komentáre