Dokáže život prežiť v radiáciou zamorenom prostredí? Černobyľské psy ponúkajú vedcom odpoveď
V rámci nového výskumu sa vedci pozreli na dve populácie psov žijúcich v Černobyle na genetickej úrovni
Výskumníci z Columbia University spolu s ďalšími univerzitami za sebou majú zaujímavú štúdiu, ktorá by nám mohla prezradiť viac o tom, ako sa živé tvory dokážu prispôsobiť rôznym kontaminovaným prostrediam, či už radiáciou, ťažkými kovmi alebo toxickými chemikáliami.
V rámci svojej štúdie objavili dve skupiny psov žijúcich v černobyľskej zóne. Jedna skupina sa nachádzala neďaleko miesta bývalých reaktorov elektrárne. Druhá žila približne 16-km odtiaľ v samotnom meste Černobyľ. Zaujímavosťou je, že tieto dve populácie sú geneticky mimoriadne odlišné. Znamená to, že tieto dve skupiny sa medzi sebou nijak zvlášť nekrížili.
„Základnou otázkou je: má environmentálna katastrofa takéhoto rozsahu genetický vplyv na život v regióne?“ hovorí Matthew Breen.
Viaceré predchádzajúce štúdie sa zameriavali na to, ako tragédia černobyľskej jadrovej elektrárne ovplyvnila viaceré živočíšne druhy, ktoré žili v kontaminovanej oblasti. Táto práca je však prvou svojho druhu, ktorá sa venuje vyšetrovaniu genetickej štruktúry túlavých psov žijúcich v blízkosti elektrárne.
Černobyľská elektráreň explodovala v roku 1986 a viac ako 300-tisíc ľudí si muselo hľadať nový domov. V okruhu 30 km od jadrovej elektrárne vznikla zóna, prakticky územie nikoho. Okolie poškodeného reaktoru zaplavilo obrovské množstvo škodlivej radiácie, ktorá sa dostala do vzduchu, pôdy a vody. Zároveň v tomto prostredí ostalo obrovské množstvo chemikálií, toxických kovov, pesticídov či organických zlúčenín.
Inými slovami povedané, ide o mimoriadne toxické prostredie, no kupodivu sa dvom malým populáciám psov podarilo prežiť.
Neprehliadnite
„Po prvýkrát máme možnosť pochopiť ako chronické vystavenie nebezpečným látkam môže ovplyvniť populácie živočíchov,“ vysvetľuje Norman J. Kleiman, jeden z autorov štúdie.
Mimoriadne nehostinné prostredie
Výskumníci chceli zistiť, či má katastrofa černobyľských rozmerov genetický dopad na život v postihnutej oblasti. Pozorované psy dokázali prežiť v blízkosti poškodeného reaktoru, ktorý bol miestom vážnej katastrofy. Vedci objavili stopy, ktoré naznačujú možnú genetickú opravu, presnejšie opravu génov po vystavení žiareniu, ktorému mohli černobyľské psy čeliť. Autori však prízvukujú, že v tomto štádiu nemožno povedať či psy, niekoľko generácií vystavované radiácii, prešli nejakými genetickými zmenami.
Výskumníci skúmali aj to, prečo sú gény jednotlivých populácií tak výrazne odlišné. Jednou z možností je, že sa tieto dve skupiny nekrížili, no ich genetická odlišnosť môže byť spôsobená aj tým, že každé miesto so sebou prináša iné rizikové environmentálne faktory. Práca vedcov pokračuje aj naďalej. Ako vysvetľujú autori štúdie, v budúcnosti by sme sa mohli dozvedieť, ako môže dlhodobé vystavenie radiácii ovplyvniť rôzne populácie živočíchov vrátane človeka.
„Od katastrofy v Černobyle prešlo 37 rokov, no oblasť stále predstavuje reálne riziko pre život. Keď sa radiácia spojí s komplexným mixom toxických látok, riziko pre ľudské zdravie je veľmi reálne,“ tvrdí Kleiman.
Ak sa nám podarí pochopiť ako môže chronické vystavenie radiácii ovplyvniť život v černobyľskej zóne, potom získame viac informácií aj o tom, ako môže ovplyvniť zdravie človeka.
Komentáre