Zmutovaní černobyľskí vlci si vyvinuli protirakovinové látky po 35 rokoch po jadrovej katastrofe

Vedci zistili, že vlci, ktorí žijú v černobyľskej oblasti, si vyvinuli schopnosť brániť sa proti radiácii a to len 35 rokov po jednej z najväčších jadrových katastrov, akým ľudstvo kedy čelilo.

Ako sa životu darí v radiáciou zamorenom prostredí? Odpoveď ponúkajú černobyľské psy
Zdroj: Unsplash (Vladyslav Cherkasenko, David Lezcano), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Keď sa povie Černobyľ, tak väčšinu z nás napadne jedna z najhorších jadrových katastrof, akej sme ako ľudstvo kedy čelili. Táto katastrofa sa odohrala 26. apríla 1986 v Černobyľskej jadrovej elektrárni, ktorá sa nachádza približne 15 kilometrov od mesta. Počas testu bezpečnostného systému došlo v reaktore číslo 4 k nekontrolovanej reakcii, ktorá vyústila do výbuchu a následného uvoľnenia veľkého množstva rádioaktívnych látok do ovzdušia.

A hoci sa táto katastrofa odohrala viac ako 30 rokov dozadu, tak jej následky pociťujeme dodnes. Ide o jednu z mála oblastí, z ktorej sa vytratili ľudia, no aj napriek tomu, nejde o „mŕtvu zónu“. Možno ste to nevedeli, ale v tejto pre nás nehostinnej oblasti, žijú rôzne druhy zvierat. Našli by ste tam napríklad kone či divé vlky.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Divoké zvieratá prežívajú v tejto oblasti. Ako to ale dokázali?

Divoké zvieratá sa dokázali prispôsobiť a prežiť vysokú úroveň rádioaktivity v oblasti po výbuchu jadrového reaktora. Otázkou ale je, ako sa im to v tak nehostinnom prostredí podarilo. Práve na túto problematiku sa pozrela Cara Love, ktorá je evolučnou biologičkou v laboratóriu Shanea Campbell-Statona na Princetonskej univerzite. Love študovala, ako divé vlky prežívajú a prosperujú napriek generáciám vystavenia a hromadeniu rádioaktívnych častíc v ich telách.

Za týmto účelom sa vedci ešte v roku 2014 sa vybrali do tejto oblasti, v ktorej by ľudia dlho neprežili, aby dali vlkom špeciálne sledovacie obojky s radiačnými dozimetrami a odobrali im krv s cieľom, aby odhalili reakcie ich tiel na dlhodobé ožarovanie. Podarilo sa im zistiť, že černobyľskí vlci sú vystavení viac ako 11,28 miliremom žiarenia denne počas celého svojho života, čo je viac ako 6-násobok zákonného bezpečnostného limitu pre priemerného ľudského pracovníka.

Love spolu s kolegami zistila, že černobyľské vlky majú zmenený imunitný systém, podobne ako pacienti s rakovinou, ktorí podstupujú radiačnú liečbu. A čo je najsľubnejšie, identifikovala špecifické oblasti vlčieho genómu, ktoré sa zdajú byť odolné voči zvýšenému riziku rakoviny. Inými slovami, genetická analýza odhalila, že časti genómu vlkov si vyvinuli určitú odolnosť voči rakovine. Tieto mutácie, boli geneticky odlišné od domácich psov žijúcich inde vo svete.

Objav Love môže mať dôsledky aj na ľudské zdravie. Love dúfa, že tieto zistenia využije na identifikáciu ochranných mutácií, ktoré zvyšujú šance ľudí na prežitie rakoviny.

Vojna zastavila zber údajov

V súčasnosti, bohužiaľ, Love a jej tím sa nemôžu kvôli vojne vyvolanej Ruskom na území nášho suseda vrátiť späť. Budú si musieť preto ešte nejakú dobu počkať, aby prišli s ďalšími dátami. No druhým dychom treba uviesť že ich doterajšie zistenia, prinášajú nádej pre mnohých ľudí do budúcnosti, ako by sme mohli bojovať s týmto zákerným ochorením, akým je rakovina. Nateraz ale objav potenciálne otvára nové možnosti liečby rakoviny u ľudí. Genetické mutácie, ktoré dávajú černobyľským vlkom odolnosť, by sa mohli použiť na vývoj nových terapií alebo na zlepšenie účinnosti existujúcich liečebných postupov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre