Dokážeme si niekedy „opraviť“ naše srdce? V novom výskume vedci preskúmali zvláštnu vlastnosť vačíc
Vačice spolu s inými vačkovcami, si dokážu regenerovať srdcové tkanivo oveľa dlhšie, než iné živočíchy.
Nový výskum z inštitútu RIKEN objavil spôsob, akým funguje regenerácia srdca vačkovcov, ktorú si mláďatá držia niekoľko týždňov po narodení. Na základe týchto poznatkov sa im podarilo regenerovať poškodené srdcia týždeň starých myší, informuje Eurekalert.
Srdcové ochorenia sú momentálne vedúcou príčinou smrti a spájajú sa s množstvom ďalších ochorení. Počas infarktu dochádza k poškodeniu srdcového tkaniva, no človek a ani iné cicavce, si toto tkanivo nedokážu opraviť. Ako v prípade ostatných tkanív, proces hojenia rany si vyžaduje proces delenia buniek. Túto schopnosť má väčšina cicavcov len niekoľko dní po narodení, než sa stratí úplne.
Vačkovce, medzi ktoré sa radí napríklad kengura, sa rodia nie plne vyvinuté a ich orgány po narodení ešte stále rastú. V tomto procese je zahrnuté aj srdce, hoci výskumníci ešte veľa nevedia o tom, do akej miery vačkovce disponujú schopnosťou regenerovať srdce. Vedci z inštitútu RIKEN prišli s teóriou že vačkovce si udržiavajú schopnosť delenia buniek v srdci a vďaka tomu môžu opraviť poškodenie. Ich teóriu sa rozhodli otestovať na vačici.
Regenerácia srdca
Počas experimentu si všimli, že dva týždne staré srdce vačice pripomína srdce myši, ktorá má len deň. Zároveň sa ukázalo že ich teória bola správna a srdcové bunky mláďaťa vačice sa delili ešte niekoľko týždňov po narodení. Následne srdce poškodili a sledovali, že sa do mesiaca samé opravilo. Vedci teda naznačujú, že pokým existuje schopnosť delenia buniek, aj srdcový orgán sa dokáže sám zahojiť.
„Vačice majú schopnosť regenerovať srdcový sval viac ako dva týždne po narodení. To je najdlhšia doba spomedzi všetkých cicavcov,“ vysvetľuje Wataru Kimura z inštitútu RIKEN a autor štúdie.
V ďalších krokoch sa výskumníci pokúšali zistiť, prečo túto schopnosť majú vačice a nie aj myši. Porovnaním génov prišli na to, že dvojtýždňová vačica vyzerá podobne ako myš – stará len pár dní. Následne sa pozreli na génovú expresiu oboch živočíchov a hľadali zmeny tam. Podarilo sa im zistiť, že keď oba živočíchy stratia schopnosť regenerácie srdcového svalstva, úlohu v tom hrá proteín AMPK. Jeho aktiváciou dochádza k zástave schopnosti srdcových buniek deliť sa.
Neprehliadnite
Vedci sa domnievali, že ak sa im podarí činnosť proteínu pozastaviť, živočích bude môcť regenerovať srdce o niečo dlhšie. V experimente sa pokúsili blokovať proteín AMPK, vďaka čomu myš dokázala svoje srdce opraviť aj týždeň po narodení. Autori štúdie veria, že vďaka tomuto prístupu by v ďalších vedeckých prácach mohli nájsť spôsob, ako liečiť srdcovocievne ochorenia aj u ľudí. Najbližšie sa pokúsia nájsť odpoveď na to, čo spúšťa expresiu proteínu AMPK a prečo sa tento proces nespustí v prípade vačíc.
Komentáre