Dinosaurov nájdeme ľahšie ako modernú civilizáciu, tvrdia vedci: V práci prinášajú nový spôsob, ako nájsť život mimo Zeme
Výskumníci naznačujú, že v histórii Zeme existovali obdobia, kedy bol "podpis" života zreteľnejší ako dnes.
Existuje život za hranicami našej planéty? Na túto otázku bohužiaľ zatiaľ nepoznáme odpoveď, no výskumníci z celého sveta pátrajú po planétach, ktoré by mohli mať vhodné podmienky pre život.
Jedným problémom pátrania po mimozemskom živote je, že nemáme jasnú predstavu o tom, čo hľadať. Zem je zatiaľ jedinou planétou o ktorej vieme, že dokáže život podporovať. Prirodzene tak vedci pátrajú po planéte, ktorá by mala rovnaké zloženie, no aj tu je háčik Výskumníci z Cornell University vo svojej práci naznačujú, že by mohlo byť jednoduchšie nájsť život, ktorý u nás existoval pred miliónmi rokov, než modernú civilizáciu.
V rámci novej štúdie výskumníci analyzovali posledných 540-miliónov rokov evolúcie Zeme. Výsledky analýzy poukazujú na to, že naše teleskopy by dokázali lepšie odhaliť chemické známky života, ktorý na Zemi existoval počas éry dinosaurov. V tomto smere hovoria o dvoch chemických pároch, kyslík-metán a ozón-metán, ktoré sa javia silnejšie na modeloch Zeme pred 100 až 300-miliónmi rokov. Toto obdobie sa zároveň vyznačuje vyššou koncentráciou kyslíka v atmosfére.
Svoju štúdiu zakladali na simulovaných spektrálnych dátach. Tie sú v podstate svetelným odtlačkom prsta atmosféry exoplanéty. Keď svetlo prejde atmosférou planéty, časť z vlnových dĺžok sa absorbuje do atmosféry, zatiaľ čo ostatné prejdú. Na základe týchto informácií môžu vedci odhaliť kompozíciu atmosféry.
“Spektrálne dáta modernej Zeme slúžili ako model, na základe ktorého sme identifikovali potenciálne obývateľné planéty. Zdá sa však, že v minulosti bol tento model ešte viac výraznejší, teda lepšie ukazoval stopy života,” tvrdí Lisa Kaltenegger, jedna z autorov štúdie.
Kaltenegger dodáva, že ak by sme pátrali po planétach pripomínajúcich Zem počas dinosaurej éry, potom by sme mohli jednoduchšie nájsť vo vesmíre život. Modely výskumníkov popisujú kritické obdobie v evolučnej histórii Zeme. Počas tohto obdobia sa koncentrácia atmosférického kyslíku pohybovala od 10 až do 35%, než sa ustálila na dnešnej hladine 21%. Počas tohto obdobia sa zároveň rozvíjali rastliny, živočíchy a dinosaury.
Neprehliadnite
Pátranie po dinosauroch
Výskumníci tvrdia, že ak chceme nájsť planétu s komplexnejším životom než sú jednobunkové organizmy, mali by sme pátrať po planétach, ktoré sa podobajú na Zem počas éry dinosaurov. Počas posledných 400-miliónov rokov sa podľa autorov koncentrácia kyslíku pohybovala od 16% do 35%. Ak by bola koncentrácia menšia, oheň by nemohol vzniknúť a ak by bola vyššia, ohne by sa nedali uhasiť.
Pred 300-miliónmi rokov sa koncentrácia kyslíku pohybovala okolo 30%, čo umožnilo vzniku komplexných a veľkých organizmov – dinosaurov.
Či sa takéto podmienky môžu rozvinúť aj v evolučných príbehoch exoplanét je otázne. Autori štúdie poznamenávajú, že možno áno a možno nie. V rámci výskumu však predstavujú, ako by mohla vyzerať spektrálna stopa z obdobia, kedy sa podmienky pre život a stopy života v atmosfére našej planéty ukázali lepšie ako je tomu dnes. Vedci môžu tento príklad použiť pri pátraní po obývateľných svetoch.
Dnes poznáme približne 40 exoplanét, ktoré majú pevný povrch ako Zem a nachádzajú sa v obývateľnej zóne. Zistiť kompozíciu ich atmosféry však leží na hrane schopností teleskopu Jamesa Webba, najmodernejšieho vesmírneho teleskopu aký máme. Dobrou správou je, že v niektorých prípadoch to Webb zvládne, no vedci musia vedieť, čo presne hľadajú.
Komentáre