Ďalšia „bodka“ už nebude bledomodrá: Stojíme na jedinej planéte svojho druhu?
Autori nového výskumu netvrdia, že život vo vesmíre neexistuje, no nebude žiť na planéte, ktorá by ako z oka vypadla tej našej.
Za hranicami Slnečnej sústavy existuje množstvo svetov, ktoré pripomínajú našu Zem. Astronómovia po týchto typoch exoplanét pátrajú v nádeji, že sa im podarí objaviť tú, ktorá má vhodné podmienky pre život.
Zatiaľ však toho vieme veľmi málo ohľadom toho, čo robí planétu vhodnú pre život. Hoci vedci v tomto smere teoretizujú, faktom je že sa zatiaľ nepodarilo s istotou potvrdiť obývateľnosť žiadnej z objavených planét. Na túto tému sa vyjadril aj nedávny výskum, ktorý bol vypracovaný v spolupráci švajčiarskych a nemeckých vedcov. Odprezentovaný bol na tohtoročnom zasadnutí kongresu Europlanet Science Congress 2022, ktorý sa uskutočnil v španielskom meste Granada.
Záver tejto vedeckej práce síce veľmi nepovzbudí, no mohol by byť kľúčom pri hľadaní života vo vesmíre. Vedci tvrdia, že ďalšiu „bledomodrú bodku“, ako kedysi našu Zem nazval astronóm Carl Sagan, len tak ľahko vo vesmíre nenájdeme. Namiesto toho by astronómovia mali hľadať bledožlté bodky, alebo inak myslené suché, chladné svety.
Ich štúdia naznačuje, že planéty majú približne 80% šancu na to, aby sa skladali prevažne z pevniny a približne 20% šancu, aby sa z nich stal vodný svet pokrytý jedným gigantickým oceánom. Šanca, že sa stane z planéty dvojička Zeme, sa len zubami-nechtami škriabe k jednému percentu.
„Na Zemi si môžeme vychutnávať naozaj výnimočný pomer súše a vodných plôch, no za hranicami našej atmosféry také niečo s najväčšou pravdepodobnosťou neuvidíme,“ vysvetľuje Tilman Spohn, jeden z autorov štúdie.
Vesmírny unikát
Spohn vysvetľuje, že pomer súše k vodným plochám by dokázal ovplyvniť podnebie celej planéty. Svety tvorené prevažne oceánom, by sa vyznačovali vysokou vlhkosťou a podmienkami, ktoré pripomínajú trópy u nás doma. Ak by sa planéty skladali prevažne z pevniny, boli by chladnejšie a drsnejšie. V oblastiach rovníka by sa mohli vyznačovať chladnou púšťou, no celkovo by pripomínali našu Zem počas poslednej doby ľadovej.
Neprehliadnite
Na Zemi rast kontinentov a ich zvetrávanie existuje v rovnováhe. Na súši dominuje rastlinstvo, ktoré dokáže vyrábať kyslík pomocou fotosyntézy. Oceány v tomto prípade predstavujú rezervoáre vody, ktorá prispieva zrážkam a zabraňuje planéte, aby sa stala príliš suchou.
Tektonické platne poháňajú geologické procesy, ktoré vznikajú v hlbokých vrstvách našej planéty. Vulkanizmus, či zemetrasenia, prispievajú k rastu kontinentov, ktoré sa zároveň vplyvom rôznych faktorov zvetrávajú. Ide o cyklus, ktorý môže z našej Zeme robiť naozaj výnimočnú planétu. Zároveň naznačujú aj to, že tento cyklus nemusí byť stabilný v časovej škále miliárd rokov.
Či už ide o suchý a chladnú exoplanétu, tropický vodný svet, alebo našu Zem, autori štúdie vysvetľujú, že z hľadiska obývateľnosti môžu byť vhodné všetky tri typy planét, líšili by sa rastlinnou a živočíšnou ríšou. Záverom štúdie je ale fakt, že planéta podobná Zemi môže byť vo vesmíre mimoriadnou vzácnosťou.
Komentáre