Čo nás naučila takmer 5-tisíc ročná história moru: „Nespoliehajte sa na to, že vás zachránia vaše gény,“ varujú výskumníci
Mor trápil ľudstvo takmer 5-tisíc rokov. Počas najväčších pandémií si ľudstvo dokázalo vytvoriť odolnosť proti baktérii.
Bubonický mor je jedna z foriem moru, smrteľnej choroby, ktorú spôsobuje baktéria Yersinia pestis. Táto baktéria stála aj za vznikom Čiernej smrti, najhoršej pandémie, akej ľudstvo v 14. storočí čelilo. Objavujú sa však aj dôkazy, že Y. pestis v našej histórii úradovala oveľa skôr. Štúdia z minulého roka však našla dôkazy toho, že mor mohol na našom imunitnom systéme zanechať výrazné stopy.
Vedci z University of Colorado a inštitútu Maxa Plancka preskúmali ostatky 36 obetí bubonického moru, ktorý objavili v nemeckom hrobe zo 16. storočia. Všimli si, že ochorenie podnietilo u ďalších generácií vznik imunity pred ochorením.
„Imunitné ukazovatele sa u moderných ľudí zvýšili v porovnaní s obeťami moru. To nám naznačuje, že imunitný systém sa postupne vyvíjal na to, aby moru lepšie čelil,“ vysvetľuje Paul Norman, jeden z autorov štúdie.
Vedci sa k výsledkom dopracovali analýzou DNA, ktorú získali z kostí vnútorného ucha. Ostatky ľudí pochádzajú z masového hrobu v meste Ellwangen, ktoré si prešlo epidémiou bubonického moru v 16. až 17. storočí. Po analýze DNA obetí ju porovnali s DNA ľudí, ktorí v meste žijú dnes. Zistili, že v moderných ľuďoch sa nachádzajú gény, ktoré pomáhajú spustiť priamu odpoveď imunitného systému na infekciu.
Vytváranie imunity
Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá si všimla, že baktérie, podobné Y. pestis môžu pomôcť tvarovať imunitný systém človeka. Ľudia z mesta Ellwangen majú lepšiu imunitnú odozvu proti moru, no podobný proces mohol prebiehať naprieč celou Európou. Yersinia pestis trápila obyvateľov Európy takmer 5-tisícročí.
„Bez vhodnej liečby je mor mimoriadne smrteľnou chorobou. Stále však platí, že niektorí ľudia mohli chorobe čeliť o niečo lepšie ako iní. To je zároveň dôkazom toho, že naša prirodzená imunita sa môže líšiť a prispôsobovať sa drastickým podmienkam,“ písali autori v štúdii.
Lenže ako sa ľudia dokázali prispôsobiť na mor? Autori štúdie si pomohli simuláciami. Tie ukázali, že nielen v prípade moru, ale aj iných pandémií hrá určitú rolu prirodzený výber. Autori tvrdia, že nech je pandémia akokoľvek nebezpečná, vždy sa našli ľudia, ktorí ju prežili. Tí mohli mať gény, vďaka ktorým lepšie znášali priebeh ochorenia. Tieto gény následne predávali ďalej.
Neprehliadnite
„Vždy sa nájdu ľudia, ktorí sú odolní proti chorobe. Tí sa nenakazia a neumrú, čím sa ľudstvo dokáže dostať späť na nohy,“ vysvetľuje Norman.
V čase publikovania štúdie sme prechádzali pandémiou COVID-19 a hoci sa už dnes svet vrátil viac-menej do normálu, autori štúdie vyzývajú na to, aby sme sa k tejto, ale možno aj budúcim pandémiám chovali zodpovedne. Poukazujú na dôležitosť očkovania, ktoré je oveľa lepšou možnosťou ako „spoliehať sa na to, že nás zachránia vlastné gény“, apeloval Norman.
Komentáre