Čo nám dalo výhodu nad Neandertálcami? Vďaka tomuto moderní ľudia prežili
Neandertálci a ľudia žili na rovnakom území, no Neandertálci pred 40-tisíc rokmi vyhynuli.
Vieme, že určitý moment v histórii náš druh, Homo Sapiens, spolunažíval s Neandertálcami na jednom území. Zároveň vieme, že Neandertálci následne vyhynuli a ostali sme len my.
Lenže čo sa presne stalo? Táto otázka zatiaľ nemá jasnú odpoveď, no výskumníci majú niekoľko zaujímavých hypotéz. Jedna z nich tvrdí, že nášmu prežitiu pomohlo jednoducho to, že sme boli múdrejší. Veľa dôkazov však naznačuje, že Neandertálci nám boli pomerne vyrovnaní, čo sa týka šikovnosti.
Ako informuje portál The Conversation, vyššie uvedená hypotéza s najväčšou pravdepodobnosťou nebude správna. Neandertálci mali veľké mozgy a dôkazy ukazujú aj to, že mali svoj jazyk, sofistikované náradie a poznali aj umenie. To všetko naznačuje, že Neandertálec bol múdry, mal predstavivosť a dokázal si poradiť s celou škálou rôznych problémov.
Vedci v novej štúdii preto naznačujú, že osudný rozdiel nemusí ležať v Neandertálcovi ako jedincovi, ale v našich spoločnostiach. Vieme, že Homo sapiens začali zakladať väčšie komunity, zatiaľ čo Neandertálci udržiavali pomerne malé kmene. Neandertálci zmizli z Ázie a Európy pred približne 40-tisíc rokmi a nahradili sme ich my, ľudia. Už len to naznačuje, že sme museli mať nad nimi nejakú výhodu.
Predstava o Neandertálcoch sa v posledných rokoch poriadne zmenila. Spočiatku sme si mysleli, že Neandertálci boli primitívni jaskynní ľudia. Dnes ale existujú naozaj silné dôkazy o tom, že Neandertálci boli majstri lovci a trúfli si aj na obrovského mamuta. K tomu ovládli oheň ešte skôr ako my.
Neprehliadnite
Vyrovnaný súboj
V množstve aspektov sa Neandertálci podobajú na moderného človeka. Niektorí vedci dokonca naznačujú, že nemusíme byť vôbec dvoma odlišnými druhmi. Keď moderní ľudia opustili Afriku a začali spolunažívať s Neandertálcami, existujú dôkazy, podľa ktorých sme sa medzi sebou krížili a mali deti.
Kde mohli Neandertálci pohorieť je genetická diverzita. Ako sme už spomenuli, Neandertálske kmene boli oveľa menšie a izolovanejšie. Vedci vysvetľujú, že v malých populáciách sa gény rýchlo strácajú. Ak v skupine desiatich jeden jediný Neandertálec nesie špecifický gén, jeho smrť tento gén odstráni z populácie.
Nízku genetickú diverzitu dokazuje aj analýza kostí 11 Neandertálcov, ktoré sa našli v jaskyni na Sibíri. Menšie skupinky existovali možno aj preto, lebo Neandertálec bol väčší. Potreboval teda viac jedla a typicky určitá oblasť dokázala uživiť menej Neandertálcov ako Homo sapiens.
Čo sa týka konfliktov, tam sa predpokladá, že Neandertálci a Homo sapiens boli vyrovnaní súperi, hoci každý používal svoje špecifické zbrane. Ak by si aj boli rovní, početná prevaha moderným ľuďom poskytla výhodu. Autori štúdie vysvetľujú, že väčšia civilizácia a naša šikovnosť sú dve mimoriadne silné zbrane, ktoré nám dovolili prežiť.
Komentáre