Cesta Sovietskeho zväzu k „superbombe“: Toto sú najzaujímavejšie testy zo sovietskeho jadrového programu
Od prvej detonácie jadrovej bomby až k testu, ktorý si vyžiadal obete. Takto prebiehal sovietsky jadrový program.
K jadrovým zbraniam viedla dlhá cesta. Zatiaľ čo Spojené štáty mali počas druhej svetovej vojny svoj projekt Manhattan, ktorý viedol k prvému a zároveň aj poslednému použitiu jadrovej bomby vo vojenskom konflikte, po vojne sa testom jadrových zbraní venoval aj Sovietsky zväz, píše portál PBS.
Prvý test jadrovej bomby sa nazýval „Prvý blesk“. Odohral sa 29. augusta 1949 a bomba, ktorú sovieti použili, bola veľmi podobná plutóniovej bombe Fat Man, ktorú Američania zhodili na Nagasaki. V rámci tohto testu sa Sovietsky zväz s jadrovými zbraňami len oboznamoval a chcel vidieť ich účinky. Okrem tradičných meracích zariadení postavili aj domy, mosty, či vodné nádrže a do okolia explózie umiestnili klietky so zvieratami.
Test jadrovej zbrane viedol Igor Kurchatov, ktorý spolu s vedcami nechal dvere ochranného bunkra otvorené, aby mohli všetci sledovať explóziu. Nešlo však o nerozvážny krok, všetci vedeli že majú 30 sekúnd na to, aby dvere zatvorili, než sa ku nim tlaková vlna dostane.
„Na vrchu veže, z ktorej bomba spadla vzniklo neuveriteľne jasné svetlo. To sa na chvíľu stmavilo a hneď na to sa začala šíriť nová sila. Ohnivá guľa pohltila vežu a začala rapídne rásť. Tlaková vlna zmiatla domy, stroje a stromy. Niesla so sebou kusy dreva, kameňa a kovu v jednom obrovskom chaotickom divadle,“ opisuje explóziu pozorovateľ, 14 kilometrov od miesta explózie.
Test fungoval a celý vedecký tím bol v eufórii. Neskôr však vedci priznali, že ak by test nefungoval, zastrelili by ich. Bomba mala silu 20 kiloton, približne ako bomba v prvom americkom teste, Trinity.
Test Layer Cake
Nešlo priamo o druhý test sovietskeho jadrového programu, no v auguste 1953 Sovieti po prvýkrát otestovali vodíkovú bombu s vlastným vrstveným dizajnom. Sila tejto zbrane bola 400 kiloton, približne 30-krát väčšia ako bomba zhodená na Hirošimu. Táto bomba bola zároveň dostatočne malá na to, aby sa zmestila do lietadla na rozdiel od konceptu, ktorý Američania testovali rok predtým.
Neprehliadnite
Spočiatku sovietsky výskum vodíkových bômb nasledoval Spojené štáty. Sovieti chceli zistiť, či by mohla byť vodíková bomba vytvoriteľná a Andrei Sakharov v tomto prípade navrhol vrstvený dizajn, v ktorom by sa striedali vrstvy vodíkového paliva a uránu.
Test opäť viedol Igor Kurchatov. Ten spomínal, ako explózia roztriasla pod nohami zem a ako ich tváre akoby šľahol bič. Keď prišla tlaková vlna, ledva sa udržali na nohách.
Dvojstupňový jadrový test
V roku 1954 sovietski vedci prišli so zaujímavým nápadom, ako postaviť „superbombu“. Tým nápadom bola radiačná implózia, ktorá by im umožnila postaviť bomby s prakticky neobmedzenou silou. Test naplánovali na 20. novembra 1955 a tentokrát bombu zhodili z lietadla, aby sa čo najviac zabránilo rádioaktívnemu spádu.
Anderi Sakharov sa nachádzal približne 75 kilometrov od miesta explózie, no aj tak cítil teplo, akoby stál pri otvorenej peci, písal vo svojom denníku.
„Videl som oslepujúcu žltobielu sféru, ktorá rýchlo expandovala a menila farby. V zlomku sekundy sa zmenila na oranžovú, potom jasne červenú. Tlakové vlny sa prehnali oblohou vytvárajúc mliekovo biele kužele,“ písal Sakharov.
Hoci sa test považoval za úspech, počas neho umrel mladý vojak a len dvojročné dievčatko, ktoré usmrtila tlaková vlna.
Komentáre