Archeológovia odkryli záhadu najdlhšej Mayskej cesty: Prečo vznikla takzvaná „Biela cesta“?
Nová štúdia sa pomocou lidaru pozrela na celú dĺžku Bielej cesty, jedného z inžinierskych zázrakov Mayskej ríše.
Výskumníci z University of Miami sa v novej štúdii bližšie pozreli na jednu z veľkých záhad Mayskej ríše.
Nová štúdia chcela skúmala, či kráľovná jedného z najväčších miest v starovekom mayskom svete, Cobá, dala postaviť najdlhšiu cestu v ríši, aby pomocou nej napadla susednú menšiu ríšu Chichén Itzá.
Ide o približne 100 kilometrovú “diaľnicu”, ktorá v dávnej minulosti pred takmer 1300 rokmi prepájala mayské mestá Cobá a Yaxuná. Autori štúdie využili lidarovú technológiu na odhalenie a zmeranie ukrytých štruktúr, ktoré sa nachádzali pod hustým porastom, ktorý okolo niektorých miest mohol rásť celé storočia. Lidarové technológie sa väčšinou nachádzajú na nízko letiacom lietadle. Z neho lidar vystreľuje laserové pulzy, ktoré sa odrážajú a vracajú späť do zariadenia. Rozdiel medzi načasovaním spätných pulzov a ich vlnovej dĺžky umožňuje vedcom vytvoriť 3D mapu ukrytých povrchových štruktúr.
Lidarový výskum prebiehal medzi rokmi 2014 až 2017. Výskumníci cestu prepájajúcu vyššie spomínané mestá nazvali Biela cesta. Predpokladá sa, že okolo 7. storočia ju dala postaviť kráľovná-bojovníčka K’awiil Ajaw.
V rámci štúdie výskumníci odhalili viac ako 8-tisíc štruktúr prekrytých stromami. Autori zároveň potvrdili aj to, že Biela cesta nie je rovnou cestou, ako sa spočiatku predpokladalo. Tento predpoklad vznikol ešte v 30. rokoch 20. storočia, keď americkí archeológovia merali celú dĺžku Bielej cesty len pomocou metra a kompasu.
Neprehliadnite
Nová štúdia vysvetľuje, že sa cesta krútila, aby prepojila mestá nachádzajúce sa medzi mestami Cobá a Yaxuná.
“Lidarové pozorovania nám umožnili lepšie pochopiť Bielu cestu. Zároveň sme odhalili mnoho nových miest, ktoré sa pozdĺž tejto cesty nachádzali. Už vieme aj to, že cesta nebola rovná, no krútila sa, aby prepojila už existujúce mestá. To znie ako zaujímavá geopolitická situácia,” tvrdí spoluautorka výskumu, Traci Aedren.
Posledná snaha udržať si postavenie
Archeológovia veria, že cesta vznikla kvôli vzostupu ríše Chichén Itzá a jej spojencov. Mesto Yaxuná sa totiž nachádzalo veľmi blízko tejto ríše. Biela cesta bola podľa autorov štúdie poslednou snahou mesta Cobá udržať si svoju silu a postavenie. So vzostupom ríše Chichén Itzá hrozilo, že mesto Cobá stratí svoje postavenie.
Archeológovia zatiaľ odhalili niekoľko zoskupení domov nachádzajúcich sa na okrajoch miest Cobá a Yaxuná. V archeologických prácach plánujú pokračovať aj naďalej. Ďalšie vykopávky by mali vzniknúť na jednom z miest, ktoré prezradila lidarová štúdia.
Bielu cestu archeológovia považujú za inžiniersky zázrak, rovnako ako staroveké mayské pyramídy. Mayovia vyrovnali cestu s pomocou veľkých vápencových balvanov a nakoniec pokryli povrch cesty bielou omietkou. Vedci vysvetľujú, že Mayovia použili veľmi podobný postup ako napríklad Rimania v treťom storočí nášho letopočtu.
Komentáre