Archeológovia odkryli dôkazy o babylonskom dobytí Jeruzalema v rokoch 587/586 pred Kristom
V rokoch 587 až 586 pred Kristom Novobabylonská ríša obliehala Jeruzalem a priniesla veľa utrpenia jeho obyvateľom .
V roku 2019 archeológovia na hore Zion objavili jasné dôkazy o tom, ako Babylončania v rokoch 587 až 586 pred našim letopočtom dobývali Jeruzalem. Na tomto významnom nálezisku objavili vrstvy popola, hrotov šípov a ďalšie dobové artefakty, informuje portál University of North Carolina at Charlotte.
Obliehanie Jeruzalema Babylonom sa považuje za jedno z najvýznamnejších období v židovskej histórii. Archeológovia považujú jedinečný mix keramiky, dreva, popolu a hrotov šípov za objav, ktorý sa nepochybne spája s obliehaním Jeruzalema. Nasvedčuje tomu aj poloha archeologického náleziska.
„Vieme, kde stálo staroveké opevnenie, čiže vieme aj to, že sa nachádzame v hraniciach mesta. Ide o časť mesta, ktoré existovalo v 8. storočí pred našim letopočtom. Predpokladáme, že mestská časť sa tiahla od Mesta Dávidovho až po toto miesto, kde prebiehajú archeologické vykopávky,“ vyjadril sa Shimon Gibson, jeden z vedúcich archeologického projektu na hore Zion.
Spolu s historickými artefaktmi vedci objavili aj vrstvy popola. Tie samé o sebe nie sú dôkazmi o obliehaní Jeruzalema, no ak sa dajú do kontextu s ďalšími objavenými vecami, ponúkajú lepší obraz o tom, čo sa tu odohralo.
„Pre archeológa môže znamenať vrstva popola mnohé veci. Môže ísť o odpad z pece alebo dôkaz o úmyselnom pálení niečoho, napríklad odpadu. V tomto prípade však máme archeologickú vrstvu plnú ďalších významných objavov, predovšetkým hrotov šípov a významného ornamentu. Všetko spolu poukazuje na nejakú formu deštrukcie,“ vysvetľuje Gibson.
Dôkazy babylonského obliehania
Hroty šípov sú typické pre Skýtov, príslušníkov rôznych iránskych kmeňov, ktoré existovali v 8. až 4. storočí p.n.l. Podobné hroty sa našli aj na ďalších archeologických náleziskách aj mimo územia Izraela. Zároveň existuje množstvo dôkazov, ktoré nasvedčujú, že rovnaké šípy používali aj babylonskí vojaci.
Jediný prípad dobývania Jeruzalemu Babylonom je ten z rokov 587 až 586 p.n.l. Žiadne ďalšie dôkazy nenaznačujú, že by bolo mesto zničené aj počas iných konfliktov. Určiť historické obdobie pomáhajú aj hlinené artefakty, obzvlášť lampy. Archeológovia tvrdia, že pre dané obdobie sú naozaj typické.
Neprehliadnite
„Ak sa na naše nálezy pozrieme celkovo, pripomína to typickú domácnosť, ktorú zničilo vojsko počas nájazdu alebo bitky. Našli sme tu domáce potreby, lampy, keramiku, šperky, spolu s hrotmi šípov,“ črtá situáciu Gibson.
Archeológovia teoretizujú, že odhalili jeden z domov, ktorý sa spomína v druhej knihe kráľov zo Starého zákona. Tieto knihy opisujú dejiny Izraela od smrti Dávida, druhého kráľa zjednoteného Izraela. Miesto kde artefakty našli by bolo ideálne, hlavne kvôli dobrému výhľadu na Šalamúnov chrám.
Podľa historických prameňov na Jeruzalem tiahol novobabylonský kráľ Nebukadnesar, ktorý bol veľmi zúrivý. Počas obliehania mesto plienil a pálil domy vrátane Šalamúnovho chrámu. Judský kráľ Sidkijáš sa pokúsil z mesta utiecť, no Babylončania ho zajali a odvliekli.
V Biblii sa píše o hladomore a utrpení, ktorým si obyvatelia Jeruzalema museli pod obliehaním mesta prejsť. Obliehanie Jeruzalema trvalo pomerne dlho aj napriek tomu, že sa chceli obyvatelia mesta vzdať.
Komentáre