Ako žili rôzne skupiny ľudí počas doby kamennej? Niektoré sa držali starých spôsobov, aj keď sa celý kontinent menil
Výskum z Uppsala University prináša lepší obraz o tom, ako mohli žiť rôzne spoločenstvá tesne pred prechodom na poľnohospodárstvo.
Výskum vedcov z Uppsala University na základe analýzy DNA 56 jedincov strednej a východnej Európy z doby kamennej prinášajú lepšiu predstavu o tom, ako sa počas kamennej doby miešali rôzne spoločenstvá žijúce na území Európy. Zároveň vedci priniesli lepší obraz aj o tom, ako niektoré skupiny žili počas tohto obdobia izolovane.
Posledných 15 rokov výskumníci pomaly skladali obraz o histórii Európanov počas kamennej doby, presnejšie počas obdobia pred rozšírením poľnohospodárstva. Išlo o obdobie, počas ktorého rozličné skupiny lovcov-zberačov interagovali medzi sebou. V rámci novej štúdie vedci dokazujú, že miešanie sa jednotlivých skupín sa silno spája s geografiou.
Predchádzajúce štúdie ukázali, že rozšírenie poľnohospodárstva je prepojené s genetickým prúdením z Malej Ázie. Do Európy prišla skupina, ktorá sa líšila nielen geneticky, ale aj kultúrne od európskych lovcov-zberačov. Čo sa však týka samotného rozšírenia poľnohospodárstva, to sa rozširovalo odlišnými spôsobmi na základe geografických oblastí. Znamená to že v odlišných častiach Európy sa etnické skupiny miešali odlišným spôsobom.
„Rozdiely miešajúcich sa genetických línií a kultúr nám môže veľa prezradiť o rozložení moci medzi odlišnými skupinami,“ tvrdí Tiina Mattila, vedúca štúdie.
Niektorí žili izolovane
Nová štúdia sa zároveň zamerala na blízkych príbuzných. Spoločné hroby sú častokrát považované za rodinné hroby, no to nemusí byť vždy tak. Aj nová štúdia dokazuje, že pohrebné praktiky kamennej doby mohla ovplyvniť rada sociálnych faktorov. Štúdia prináša ďalšiu časť skladačky do problému genetickej histórie Európy počas kamennej doby. Štúdiám z posledných rokov sa darí vytvárať čoraz presnejšiu predstavu o tom, čo sa počas tohto obdobia mohlo diať.
Ako vysvetľujú autori štúdie, v niektorých častiach Európy, napríklad v oblasti delty rieky Dneper, žili izolované skupiny lovcov-zberačov. Tieto skupiny žili v izolácii tisíce rokov. Veľa spoločenstiev v Európe zmenilo svoj spôsob života, keď sa stretli s novými skupinami, ktoré dokázali vypestovať jedlo. Poľnohospodárstvo sa dnes považuje za jeden z najvýznamnejších momentov v evolúcii človeka, ktorý nám umožnil posunúť sa ďalej.
Neprehliadnite
Pestovanie rastlín a chov zvierat predstavoval pre ľudí obrovskú zmenu. Naši predkovia prešli z aktívneho životného štýlu lovcov-zberačov na pokojnejší život farmárov. Znamená to, že komunity sa začali postupne usádzať na svojich miestach, namiesto toho aby za potravou cestovali. Spoločenstvá sa rozrástli a spolu s tým sa objavila aj nová sada problémov. Infekčné choroby sa stali bežnejšími a častejšie sa začali objavovať aj konflikty. Komunity preferovali usadiť sa na čo najlepšom území, ktoré sa iné komunity mohli pokúsiť získať násilím. Boje sa zároveň objavovali v prípade, ak jednej komunite nedarilo v pestovaní ako inej. Ak sa objavil problém s nedostatkom potravy, potom sa mohli jedlo pokúsiť získať násilím.
Ako však nový výskum dokazuje, niektoré komunity v Európe sa mohli držať svojho života aj keď celá Európa prechádzala jednou z najväčších a najdôležitejších zmien pre človeka.
Komentáre