Ako vznikli pohoria Zeme: Štúdia odhalila prepojenie s biosférou, o ktorom sme doteraz netušili
Naša planéta a jej biosféra sú prepletené spôsobom, ktorý nám dlhú dobu unikal.
Ako vznikli všetky hory, ktoré dnes máme na Zemi? Podľa štúdie z roku 2021, za ktorou stoja vedci z University of Aberdeen, za to môže vo veľkej miere rozmach morského života.
Formácia nových pohorí sa typicky spája s kolíziou tektonických platní, ktoré vysunú obrovské množstvo hmoty smerom nahor. Nová štúdia dokazuje, že tieto pohyby odštartovali pred približne 2-miliardami rokov, keď v oceánoch planéty prepukla formácia planktónu. Planktón postupom času vymrel a spadol na dno oceánov, kde časom vytvoril vrstvu grafitu. Práve tá spôsobila lámanie povrchu na obrovské kryhy, ktoré sa začali medzi sebou zrážať a vytvárať pohoria.
Autori štúdie počas výskumu zistili, že pred dvoma miliardami rokov sa v oceánoch vyskytovalo neobvyklé množstvo planktónu. Vďaka tomu sa dokázali vytvoriť podmienky pre vznik nových pohorí, ktoré sa formovali v rozmedzí miliónov rokov.
„Pohoria a kopce sú neodmysliteľnou súčasťou terénu. Najvýraznejšie pohoria však vznikli približne v polovici života našej planéty,“ vysvetľuje profesor John Parnell, vedúci výskumu.
Parnell vysvetľuje, že v tomto období našli dôkazy o množstve organickej hmoty, ktorá sa zachovala vo forme uhlíku. Výskum ukazuje, že práve veľké množstvo uhlíka v oceáne zohralo kľúčovú úlohu pri zahusťovaní zemskej kôry, ktoré vytvorilo pohoria Zeme.
„Už dlho sa predpokladalo, že tektonické procesy boli lubrikované. Až v rámci nášho výskumu sa podarilo dokázať, že obrovské množstvo uhlíka v oceáne hralo kľúčovú úlohu pri spevnení zemskej kôry, čo bol dôležitý proces predchádzajúci formácií pohorí,“ dodáva Parnell.
Grafit pochovaný v zemskej kôre je pre nás mimoriadne dôležitým zdrojom. Je totiž kľúčovým komponentom zelenej technológie, napríklad pri výrobe palivových článkov alebo lítium-iónových batérií.
Neprehliadnite
„Hoci sa udial pred dvoma miliardami rokov, tento proces môže mať výrazný dopad pre budúce generácie. Myslím si, že je to fascinujúce. V konečnom dôsledku však naša práca dokázala to, že za vznik pohoria môže práve život. Tým sme demonštrovali aj to, že Zem a jej biosféra sú prepojené spôsobom, aký sme doteraz nevnímali,“ tvrdí Parnell.
Tektonické platne a život
Dlhú dobu sa predpokladalo, že platňová tektonika je jednou z podmienok pre vznik života. Nemožno sa hádať o tom, že ide o dôležitý proces, no štúdia z roku 2018 naznačila, že život by mohol existovať aj bez nej.
Väčšina sopiek na planéte leží na hraniciach dvoch tektonických platní. Keď sa stretnú, môže nastať takzvaná subdukcia, teda proces, pri ktorom sa jedna platňa zatlačí hlbšie pod druhú. Počas tohto procesu sa môže uhlík zatlačiť hlbšie do zemského plášťa, čím sa reguluje uhlíkový cyklus planéty.
Aj planéty bez tektonických platní majú sopečnú činnosť, no tá spravidla býva o niečo kratšia. Aj bez tektoniky však môže planéta regulovať svoj uhlíkový cyklus. Čo teda robí planétu vhodnú pre život? Hoci je Zem jedinou planétou s tektonickými platňami a zároveň jedinou „živou“ planétou akú poznáme, obývateľnosť planéty by mohla lepšie určiť jej veľkosť a prvotná kompozícia.
Komentáre