Nebyť tohto procesu, život ako ho poznáme, by nevznikol: Čo drží naše kontinenty nad hladinou mora?
Pod našimi nohami, len 30 km pod zemou, prebiehajú procesy, ktoré umožnili vznik suchozemských živočíchov.
Ako je možné, že kontinenty Zeme ostávajú relatívne stabilné v časových úsekoch niekoľkých miliárd rokov? V štúdii z roku 2020 sa vedcom z Penn State University podarilo nájsť odpoveď.
Vo svoje práci identifikovali aktívne geologické procesy, ktoré sa odohrávajú v zemskej kôre len 30 km pod našimi nohami. Ako tvrdil jeden z autorov štúdie, Jacob Cipar, tieto tektonické procesy prebiehajú aj v súčasnosti a možno ich považovať za mimoriadne dôležitý krok pri vývoji kontinentov. Dôkazy našli vo vzorkách z kontinentálneho riftu Rio Grande.
Kontinentálny rift, inak nazývaný aj brázda alebo prielom, je seizmicky a vulkanicky aktívna priekopová štruktúra zemskej kôry. Teplo vychádzajúce zo zemského plášťa roztavuje nižšiu časť kôry v oblasti kontinentálneho riftu. V tomto regióne zároveň možno pozorovať tektonické sily, ktoré ťahajú od seba a stenčujú litosféru.
Prečo sa kontinenty nepotopia
Autori považujú ohrievanie kontinentálnej zemskej kôry za mimoriadne dôležitý proces v jej vývoji. Zároveň si však vedecká komunita tento proces spája s hrubnutím kôry na miestach, kde sa kontinentálne platne zrážajú a vytvárajú pohoria.
„Naša štúdia naznačila, že horniny prepojené s procesom tvorby pohorí, môžu vznikať pri stenčovaní litosféry. Zároveň môže byť tento proces kľúčom pri stabilizovaní kontinentov a zabráneniu, aby sa ponorili späť do zemského plášťa.
Zemská kôra má jedinečné zloženie bohaté na kremík. Vďaka nemu dokáže pevnina vystúpiť nad morskú hladinu a umožniť vývoj suchozemských organizmov. V kôre sa však nachádzajú aj prvky ako napríklad urán. Tie svojim rozpadom prinášajú do kôry viac tepla a môžu ju destabilizovať, ak sa na jej vývoj pozrieme z geologického hľadiska miliárd rokov.
Neprehliadnite
Ohrievanie zemskej kôry ale vytvára roztavené horniny, ktoré rádioaktívne materiály presúvajú bližšie k povrchu planéty. Tým vzniká pevnejšia spodná časť kôry a chráni kontinenty pred tým, aby sa ponorili späť do zemského plášťa.
„Navrhli sme, že stenčovanie litosféry je vo svojej podstate odstránenie bariéry, ktorá drží teplo ďalej od zemskej kôry. Ak túto bariéru oslabíme alebo odstránime úplne, získame teplo, ktoré odštartuje proces stabilizácie kontinentálnej kôry. Tento proces bol dlhú dobu prehliadaný,“ tvrdí Andrew Smye, ktorý sa na práci podieľal.
Autori štúdie vysvetlili, že so staršími vzorkami sa skúmajú tektonické procesy oveľa náročnejšie. Vo svojej práci analyzovali 20-tisíc rokov staré horniny, ktoré sú z geologického hľadiska stále veľmi mladé. Zbežne sa pozreli aj na iné podobné oblasti Zeme a všetko dokonale sedí s tým, čo objavili v kontinentálnom rifte Rio Grande. To vedcom ukázalo, že popísané procesy sa odohrávajú aj inde na svete, nielen v západných Spojených štátoch. Všetko teda nasvedčuje tomu, že rovnaké procesy držia nad hladinou aj ostatné kontinenty aspoň za poslednú miliardu rokov.
Komentáre