Ako vyzerala Zem, keď ju celú pokrývala magma? Vzácna vzorka vedcov zaviedla miliardy rokov do minulosti
Výskumníci objavili v Grónsku mimoriadne vzácnu vzorku, ktorá by nám mohla prezradiť viac o jednom z najdôležitejších období našej planéty.
Dnes planétu Zem poznáme ako raj pre život, jedinú planétu v Slnečnej sústave, ktorá je schopná podporovať existenciu miliónov organizmov. Zem ale nebola taká vždy. Dnes vieme, že krátko po jej vzniku povrch planéty pokrývali magmové oceány.
Planéta postupne chladla a práve premena magmových oceánov na pevnú skalu sa považuje za jeden z najdôležitejších momentov v evolúcii Zeme, informuje portál The Conversation. Keď magma na povrchu vychladla a stuhla, položili sa tým aj základy chemickej kompozície povrchu a prvej atmosféry. Výskumníci veria, že prvé horniny nám môžu poskytnúť viac informácií o obývateľnosti veľmi mladej Zeme. Dlho sa ale predpokladalo, že tieto horniny zanikli vplyvom tektonických procesov planéty.
Autori novej štúdie v rámci svojho výskumu objavili vzorky, o ktorých predpokladajú, že by mohlo ísť o pozostatky magmového oceánu existujúceho pred 3,7-miliardami rokov. Tieto fascinujúce vzorky objavili v južnej časti Grónska. Výskumníci sa domnievajú, že tieto vzorky nám môžu pomôcť nahliadnuť do doby, kedy bola takmer celá planéta úplne roztavená.
Zem vznikala v sústave, ktorá bola vo svojich počiatkoch pomerne chaotická. Viaceré planéty prechádzali obrovskými kolíziami s veľkými asteroidmi a inými kozmickými telesami. Zem nebola v tomto prípade výnimkou a predpokladá sa, že najväčšiu ranu dostala pred 4,5-miliardami rokov, keď do planéty vrazil objekt o veľkosti Marsu. Zrážka s protoplanétou Theia viedla podľa mnohých ku vzniku nášho Mesiaca.
“Predpokladáme, že tieto kozmické kolízie vrátane zrážky s Theiou, priniesli dostatok energie na to, aby úplne roztavili zemskú kôru a takmer celý zemský plášť. Výsledkom týchto dejov boli gigantické magmové oceány, ktoré pokrývali takmer celý povrch planéty a na hĺbku mali stovky kilometrov,” vysvetľujú autori štúdie.
Výskumníci tušia, kde by mohli nájsť viac podobných vzoriek
Nájsť horninu spred približne 4-miliárd rokov je takmer nemožné. Väčšina materiálu sa totiž recyklovala v procese platňovej tektoniky. Autori štúdie ale vysvetľujú, že hoci samotné horniny už neexistujú, stále možno odhaliť ich chemické stopy. Tie sa ukrývajú v hlbinách planéty. Ide o mimoriadne hustý materiál, ktorý sa postupom času ponáral hlbšie a hlbšie do útrob Zeme a skončil niekde na spodku zemského plášťa.
Neprehliadnite
Väčšina týchto vzoriek leží na hranici zemského plášťa a jadra, kvôli čomu sa ku nim nedokážeme momentálne dostať. Ak by niektoré kryštály vyšli na povrch, prešli by opätovne procesom roztápania a tuhnutia. Po tomto procese by ukrývali len zlomok svojho pôvodu.
Vzorky objavené v Grónsku naznačujú niekoľko rôznych cyklov kryštalizácie a opätovného roztavovania. Napriek tomu stále ukrývajú určité chemické podpisy, ktoré ich spájajú s dávnou históriou Zeme. Autori štúdie veria, že sa tieto vzorky dostali na povrch počas sopečnej aktivity.
Zároveň predpokladajú, že aj iné sopky by mohli týmto spôsobom dostať z útrob Zeme na povrch dôležité artefakty, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť dávnu minulosť planéty. Autori vysvetľujú, že v ďalších krokoch by sa mohli pozrieť napríklad na Havaj alebo na Island. Existuje šanca, že na týchto sopečne aktívnych miestach nájdu ďalšie zaujímavé vzorky.
Komentáre