SpravodajstvoVeda a výskum

Ako starovekí Rimania vnímali svet? Odpoveď sa ukrýva v tejto krivej kocke

Nedávna štúdia zisťovala, prečo Rimania používali kocky naklonené k určitým výsledkom.

Videli ste už niekedy hraciu kocku zo starovekého Ríma? Od tej modernej sa líši len jednou „drobnosťou“, a to tým, že dve strany sú širšie, ako ostatné.

Moderné hracie kocky majú všetky strany rovnaké, aby sa podporovala férovosť, píše portál IFL Science. Ak sú všetky strany rovnaké, každé číslo má rovnakú šancu padnúť. O tom, prečo sa rímska kocka líši od tých moderných a na prvý pohľad podporuje neférovosť, píše štúdia publikovaná v Archaeological and Anthropological Sciences.

Autori vo svojej práci píšu, že rímske kocky sa našli už na mnohých archeologických náleziskách. Niektoré sú symetrické, no drvivá väčšina z nich má dve strany väčšie, čiže padnutie jednotky a šestky má oveľa vyššiu pravdepodobnosť ako padnutie iných čísel. Nie je známe, či išlo o špeciálne kocky, ktoré sa používali len pri určitých hrách alebo išlo o kocky podvodníkov.

Je logické myslieť si, že podvodníci radi používali upravené kocky, no v tomto prípade by ste pravdepodobne rýchlo prišli na to, kde by mohol byť problém. Pozreli by ste sa na kocku ešte raz a určite by ste povedali: „Kto by s takou kockou hral?“

„Ak chceli asymetriou podvodníci dosiahnuť ľahšiu výhru, určite by kocku upravili tak, aby nebolo možné vidieť, že bola upravená. Väčšina objavených kociek zo starovekého Ríma mala jednu os až o 20% dlhšiu ako iné. Tento rozdiel doslova bil do očí,“ píšu autori vo svojej práci.

Podvodníci by teda rýchlo prišli o hráčov, ktorých sa chystali oklamať, stačilo sa na kocku len pozrieť. Ak by chceli podvodníci oklamať ľudí, tak by odlišná hrana kocky nemohla presiahnuť 5% rozdiel vo veľkosti, čo je hranica rozpoznateľnosti voľným okom. Autori sa však zamýšľali i nad tým, že možno išlo o špecifickú kocku, ktorá sa používala len pri určitých typoch hier. Vedci sa ale domnievajú, že ak by bolo cieľom hry hrať s odlišnými pravdepodobnosťami, tvar kociek by bol iný – o čosi presnejší a pravidelnejší. 

Hoci väčšina kociek mala dve steny výrazne väčšie ako ostatné, nešlo o presný rozmer. Vedci preskúmali 28 kociek a pozorovaná asymetria kociek sa v každom prípade líšila. Vysvetlenie, ktoré vedci pre túto asymetriu navrhujú, vás dostane do hlavy Rimana.

Božia vôľa

Starovekí Rimania nepoznali pravdepodobnosť, no zato dobre poznali božstvá. Hráči verili, že výsledok nie je dielom šance, ale osudu alebo vôle bohov. Kocku brali ako nástroj, cez ktorý sa s nimi mohli spojiť. Ak si Fortuna želala, aby ste hodili šestku, tak ste ju hodili.

„Rimania pravdepodobne nemysleli na to, že na tvare kocky záleží, pretože aj s asymetrickou kockou môžete hodiť všetky čísla. Dnes by sme povedali že áno, je to tak, no pravdepodobnosť nie je rovnaká. Riman by ale nechápal nášmu spôsobu rozmýšľania,“ píšu autori štúdie.

Vôľu bohov však spochybňoval rímsky štátnik a filozof Cicero, pričom práve hod kockou uvádzal ako príklad. Vo svojich teóriách hovoril o náhode a do istej miery aj o základoch pravdepodobnosti. Cicero sa pýtal, či je skutočne každý hod kocky výsledok božej vôle. Jeho práca však v tej dobe nemala široké publikum. Väčšine Rimanov stačilo na „fair-play“ to, že kocku dokázali hodiť.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close