Ako spoznáte, že ste narazili na HOAX, ktorý manipuluje s faktami?
Dezinformácie sú fenoménom dnešnej doby, no boli tu aj dávno predtým. Ako môžete rozpoznať, že správu, ktorú čítate, môže byť klamlivá?
Ďalším častým fenoménom je, že na dezinformačných stránkach sa nedopátrate k autorovi článku a ani ku vlastníckej štruktúre. Nehovor viac o tom, že mnohé redakcie, ak ich tak možno nazvať, redakcie v skutočnosti nemajú a prekladajú články z iných webov, ktoré sa im hodia.V súčasnosti je v trende napríklad písať o vojne na Ukrajine, kedy informácie podávajú ľudia, ktorí sú stovky až tisíce kilometrov ďaleko od frontovej línie a nikdy tam ani neboli a na druhej strane sú redakcie, ktoré reálne vyslali redaktorov do predmetných lokalít. Kto bude podľa vás poskytovať vierohodnejšie informácie?
„Autori dezinformácií môžu byť často neznámi, a ich skutočné zámery môžu byť nejasné, čo komplikuje odhalenie ich pôvodu a motivácií.“
Jazyk dezinformátora je odlišný od jazyka seriózne redaktora
Nedávna štúdia, ktorá sa venovala článkom žurnalistu Jaysona Blaira odhalila, ako sa reálne články odlišujú od tých dezinformačných. Príspevky, kde Blair zavádzal, mali menšiu informačnú hustotu. Čo to ale znamená? V článku bolo uvedených menej informácií. Dobrý príkladom sú vety, kedy sa autor odvolávala na „doktorov“, „vedcov“ a ďalšie osoby bez toho, aby ich konkretizoval. Alebo keď dochádza k prekrúcaniu faktov. Spomenúť si z nášho prostredia môžeme na hoax, v ktorom autor tvrdil, že elity nás chcú premeniť na nový druh človeka Homo chimericus, ktorý je výsledkom človeka, ktorý konzumuje potraviny s hmyzom a užíva lieky s obsahom grafénu. No nespomenul žiaden liek, ktorý obsahuje grafén, iba to, že nás nimi kŕmia. Tieto tvrdenia majú ale niekoľko chýb. Jednou z tých najväčších, okrem toho, že ide o nezmysel je, že lieky, ktoré obsahujú grafén, by ste u nás nenašli. Okrem iného, evolúcia netrvá dni alebo roky či desiatky rokov, ale skôr tisícročia.
„Dezinformátori sa častokrát odvolávajú na neexistujúce osoby či štúdie a spomínajú čísla a fakty vytrhnuté z kontextu. Môžu obsahovať tvrdenia bez dôkazov alebo s minimálnou podporou.“
Autori hoaxov sa ale môžu pokúsiť aj o úplný opak, kedy nás zahltia kvantom dát a tvrdení, ktoré sú ale prakticky neoveriteľné.
„Dezinformácie často pochádzajú z neoveriteľných alebo anonymných zdrojov, ktoré je ťažké overiť.“
Zároveň je potrebné spomenúť že dezinformácie môžu obsahovať silne zaujatý jazyk, ktorý má za cieľ presvedčiť a polarizovať ľudí.
Ako si overujete správy vy, či sú pravdivé alebo nie? Dajte nám vedieť nižšie v komentároch.
Neprehliadnite
Komentáre