Ako skončil mozog najväčšieho génia v pohári od majonézy?
Albert Einstein kompletne zmenil spôsob, akým sa pozeráme na vesmír. Po jeho smrti množstvo vedcov pátralo po zdroji jeho geniality.
Albert Einstein sa považuje za jedného z najväčších géniov, aký kedy žil. Narodil sa v roku 1879 a v roku 1955, čo bol aj rok jeho úmrtia, bol prevezený do nemocnice v americkom meste Princeton. Do nemocnice sa dostal kvôli vnútornému krvácaniu a liečbu odmietal, vysvetľuje portál IFL Science.
Einstein chcel tento svet opustiť po svojom a umelé predlžovanie života považoval za „nevkusné“.
„Urobil som čo som mal, je čas ísť. Spravím to elegantne,“ to údajne povedal Einstein ako svojej rodine, tak aj zdravotníckemu personálu.
Albert Einstein umrel na ďalší deň ráno, 18. apríla 1955. Jeho posledné slová zamrmlal po nemecky, no nanešťastie sestrička jazyku nerozumela. Významný teoretický fyzik si želal kremáciu. Nechcel, aby po jeho smrti obdivovatelia chodili k jeho telu a „uctievali jeho kosti“, čo povedal aj spisovateľovi pracujúcemu na jeho biografii. Tak sa aj stalo, teda aspoň to tak na prvý pohľad vyzeralo. Až neskôr rodina zistila, že počas pitvy patológ Thomas Harvey vybral mozog vedca a chcel ho ďalej študovať.
Samozrejme, že netreba opisovať tú obrovskú dávku kontroverzie, ktorá sa po prevalení tohto faktu objavila. Prípad úplne nevychladol ani po 45 rokoch. Krátko po pitve sa zistilo, že Harvey skladoval mozog jedného z najvýznamnejších vedcov sveta v zaváraninovom pohári.
Einsteinov syn nebol vôbec nadšený z toho, že si patológ dovolil vybrať mozog jeho otca bez povolenia. Harvey ho však nakoniec dokázal presvedčiť. Jeho štúdia mala za cieľ zistiť, prečo bol Einstein tak geniálny, že dokázal kompletne zmeniť naše chápanie vesmíru. Harvey tvrdil, že svoje objavy publikuje už čoskoro. Dlho sa však žiadne štúdie neobjavili.
Neprehliadnite
Až v roku 1978 sa na prípad rozhodol pozrieť reportér Steven Levy, ktorý zisťoval, čo sa vlastne s Einsteinovým mozgom stalo. Harvey mozog meral, vážil, fotil a dokonca ho dal aj namaľovať. Nakoniec ho však rozdelil na 240 blokov a 12 sérií obsahujúcich 200 vzoriek mozgového tkaniva. Štúdie naozaj prebiehali, no spočiatku nikto nedokázal nájsť dokázateľný rozdiel medzi Einsteinovým mozgom a mozgom „obyčajného smrteľníka“.
Čo sa podarilo zistiť?
O mozog génia sa zaujímala aj americká armáda, no patológ vzorky držal v bezpečí a odmietol ich armáde predať. Do prípadu sa však zapojilo aj množstvo špičkových neurológov a vedcov z iných odborov. Jedným z nich bol aj Marian Diamond z University of California. Diamond požiadal o časť Einsteinovho mozgu, ktorý mu bol zaslaný v pohári od majonézy.
Diamond sa dozvedel, že Einsteinov mozog mal vyššie percento gliových buniek, obzvlášť v regiónoch riadiacich predstavivosť a komplexné myslenie. Iná štúdia naopak zistila, že Neuróny v Einsteinovom mozgu boli tesnejšie pri sebe ako v normálnom mozgu. Moderní vedci však varujú, že všetky objavy musíme brať s určitou rezervou.
„Nemôžete študovať mozog jedného človeka, ktorý sa od ostatných líši a povedať, že ste objavili to, čo ho robí výnimočným,“ vyjadril sa psychológ Terence Hines.
Hines sa považuje za jedného z najväčších odporcov štúdií, ktoré údajne priniesli informácie o tom, čo robilo Einsteina jedným z najväčších géniov planéty. Ako naznačuje jeho výrok, Hines verí, že mozog každého je jedinečný a jedna vzorka nedokáže priniesť jasnú odpoveď.
Z Einsteinovho mozgu sa však v konečnom dôsledku veľa nezistilo. Hoci štúdie nejaké zmeny objavili, nevie sa, či boli tieto zmeny zdrojom Einsteinovej geniality, alebo sa tak mozog vyvinul vďaka komplexnej práci, ktorú vedec vykonával. Lenže prečo vlastne Harvey mozog ukradol?
„Netušil som, že by ho chcel niekto iný,“ povedal Harvey pre periodikum Press Gazette.
Po prevalení tohto škandálu kariéra patológa utŕžila poriadnu ranu a prišiel aj o miesto v nemocnici Princeton.
Komentáre