Ako prepukla čierna smrť, najničivejšia pandémia sveta? Stredoveké náhrobné kamene zo severného Kirgizska ukrývali odpoveď
Čierna smrť sa považuje za jednu z najhorších pandémií ľudstva a o život mohla pripraviť až 60% ľudí.
Čierna smrť zasiahla ľudstvo v 14. storočí, no baktéria, Yersinia pestis, je tu s nami omnoho dlhšie. Ako ale čierna smrť, ktorá v smrtiacich vlnách ničila ľudstvo od 14. do 19. storočia a usmrtila približne 50 až 60% ľudskej populácie, začala?
O prvom prepuknutí čiernej smrti hovorí mnoho vedeckých teórií, no aspoň čiastočný prielom prišiel v roku 2017, keď vedci v údolí Chuy v severnom Kirgizsku objavili hrob datujúci sa až do stredoveku. Podľa viacerých vedcov tento hrob ukrýval dôležité stopy k rozlúšteniu choroby a po analýze ostatkov z hrobu vedci našli odpoveď na otázku, ako vznikla jedna z najničivejších pandémií sveta.
Už dlhšie sa špekulovalo o tom, že by mohla Yersinia pestis, baktéria zodpovedná za čiernu smrť, vzniknúť na východe, informuje portál The Conversation. Viacerí historici venujúci sa vývoju tejto pandémie, s touto teóriou súhlasia. Podľa nich sa baktéria po prvýkrát objavila v hornatom regióne Ťanšan, ktorý leží na hranici Číny a Kirgizska. Objavili sa však aj bláznivejšie teórie, podľa ktorých čierna smrť vznikla dôsledkom doteraz nevysvetlenej kozmickej udalosti.
Štúdia z roku 2013 identifikovala významnú udalosť v histórii baktérie. Medzi rokmi 1142 a 1339 sa hlavná línia baktérie oddelila do štyroch nových kmeňov, čo vedci opisujú ako evolučný „veľký tresk“. V rámci tejto udalosti vznikol aj kmeň, ktorý sa spájal s čiernou smrťou. V rámci tohto výskumu vedci naznačili, že by baktéria mohla vzniknúť v Tibetskej náhornej plošine. Zároveň tvrdili, že sa baktéria v 13. storočí rapídne šírila, kvôli rozširujúcej sa Mongolskej ríši.
Genetická analýza odhalila pôvod baktérie
Stredoveké hroby v severnom Kirgizsku objavil v roku 1885 ruský archeológ, Nikolai Pantusov. Zo 467 náhrobných kameňov je až 118 z roku 1338, čo je podozrivo veľa. Hoci kamene neobsahujú informácie o tom, kto presne bol v hrobe pochovaný, niektoré majú okrem mena a roku ešte jeden nápis – mor.
Neprehliadnite
Väčšina hrobov s označením moru vzniklo sedem rokov pred prepuknutím čiernej smrti na Kryme a následne aj v celej Eurázii a severnej Afrike. Už to nemôže byť náhoda, no vedci sa rozhodli vykonať genetickú analýzu ostatkov. Zo zubov siedmich jedincov sa prítomnosť baktérie Yersinia Pestis potvrdila u troch. Vedci teda dokázali, že mor prepukol aj v tejto oblasti.
Zatiaľ ale neexistujú dôkazy, že práve toto miesto bolo zdrojom pandémie, ktorá zužovala Európu a Áziu. Vedci však veria tomu, že ochorenie prepuklo v širšej oblasti horskej sústavy Ťanšan. V danej oblasti mohli baktériu prenášať svište. V týchto hlodavcoch sa nejaký čas Yersinia pestis vyvíjala, než preskočila na ľudí, ktorí v danom regióne žili.
Komentáre