Ľudia, ktorí prežili čiernu smrť, žili dlhšie a boli zdravší: Ako je niečo také vôbec možné?
V roku 2014 vznikla štúdia, ktorá nám prináša iný pohľad na najbrutálnejšiu pandémiu, akou si ľudstvo prešlo.
Čierna smrť sa aj dnes považuje za najhoršiu pandémiu, akej ľudstvo čelilo. Prepukla v 14. storočí a v rozmedzí len štyroch rokov pripravila o život až 30% populácie Európy.
Nie každý však umrel následkom čiernej smrti, ktorú spôsobila baktéria Yersinia pestis. Ako dokázal výskum z roku 2014, ľudia ktorí túto brutálnu chorobu prekonali žili dlhšie a boli zdravší ako populácia ktorá žila pred prepuknutím baktérie. Za výskumom stáli vedci z University of South Carolina. Ich práca ponúkla dôležitý základ pre pochopenie nových chorôb a spôsobov, akým ovplyvňujú nielen jednotlivcov, ale aj celé populácie.
„Ak chceme vedieť, ako by nás v budúcnosti mohli nové choroby ovplyvniť, musíme poznať do akej miery ochorenia tvarujú našu biológiu,“ vysvetlila antropologička Sharon DeWitte.
Čierna smrť sa považuje len za jednu verziu bubonického moru, ktorý sa s ľudstvom tiahol už od 6. storočia, kedy prepukol takzvaný Justiniánsky mor. Objavujú sa ale aj dôkazy o tom, že Yersinia pestis nás sprevádzala oveľa dlhšie.
Stopy baktérie Yersinia pestis sa totiž objavili aj v 5-tisíc rokov starých ostatkoch človeka, ktorý patril ešte medzi lovcov-zberačov. Tento druh baktérie však nebol až tak nákazlivý a smrteľný ako ten, ktorý prepukol v 6. a 14. storočí. Ako však autori štúdie naznačili, možno sa z baktérie, ktorá nakazila prehistorického človeka, neskôr stala obávaná choroba, ktorá trápila civilizáciu stovky rokov.
„Samotná baktéria nevykázala veľa zmien od čias Justiniána, až po prepuknutie čiernej smrti. Mali by sme sa preto pozrieť na samotných ľudí a ako sa postupom času menili ich charakteristiky,“ tvrdí DeWitte.
Prispôsobenie sa na pandémiu
Pre potreby výskumu autorka analyzovala kostry viac ako tisícky ľudí, ktorí žili pred, počas a po pandémii čiernej smrti. Jej výskum priniesol jeden z prvých pohľadov na životy ľudí počas tohto temného obdobia stredoveku. Ako vo svojej práci vysvetľuje, väčšina historických prameňov zachytáva trápenia a osudy mužov. Málo sa vie o tom, ako pandémiu čiernej smrti zvládali ženy alebo deti. Vedcom tak chýbal všeobecnejší pohľad na populáciu počas pandémie v 14. storočí.
Neprehliadnite
Jej výskum priniesol niekoľko prekvapivých zistení. Čierna smrť nebola kosou, ktorá zabila každého, kto jej prišiel pod ruku. DeWitte predpokladá, že smrteľná bola hlavne pre ľudí s chabým zdravím bez ohľadu na vek. Tí, čo prežili čiernu smrť sa mohli tešiť zdravšiemu a dlhšiemu životu. Po pandémii sa ľudia dožívali až 70, niekedy 80 rokov, čo je oveľa viac, než pred pandémiou.
„Pod čiernou smrťou sa rozumie prvá vlna pandémie, ktorá prišla v 14. storočí. Yersinia pestis sa však objavovala aj v nasledujúcich vlnách. Napriek tomu som našla dôkazy o tom, že po prvej pandémii sa celkové zdravie populácie zvýšilo,“ hovorí DeWitte.
Dlho sa predpokladalo, že sme si baktériu Yersinia pestis prinášali z Ázie. Niektoré výskumy však naznačujú, že medzi jednotlivými vlnami „driemala“ a v podstate nikdy územie Európy neopustila.
Komentáre