SpravodajstvoVeda a výskum

Ako môžu podmorské sopky ovplyvniť globálne otepľovanie? Výskum historickej Minojskej erupcie priniesol opoveď!

Masívne podmorské sopečné erupcie môžu napáchať škody. V rámci novej štúdie vedci vytvorili model, ktorý im pomôže predpovedať budúce erupcie.

Globálne otepľovanie sa v posledných rokoch stalo problémom, ktorý už nemôžeme ďalej prehliadať. Ku klimatickým zmenám však prispieva nielen naša činnosť, ale aj veľa ďalších faktorov, napríklad sopečné erupcie.

V rámci novej štúdie vedci z University of British Columbia preskúmali materiál, ktorý ostal na morskom dne po erupcií sopiek, nachádzajúcich sa pod morskou hladinou. Dlho sa verilo, že takéto erupcie môžu spôsobiť náhle a prudké zmeny klímy, no napríklad erupcia sopky Hunga Tonga-Hunga Ha’apai v roku 2022 tieto teórie spochybnila.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V rámci novej štúdie sa k tejto situácii vrátili a preskúmali materiál, ktorý sa uložil na morskom dne po erupcii sopky neďaleko ostrova Santorini. Táto sopka explodovala pred viac ako 3-tisíc rokmi. Na základe tohto výskumu vedci dokážu zistiť, ako by mohli naozaj masívne sopečné erupcie ovplyvniť podnebie našej planéty.

Počas masívnych podmorských erupcií sa vytvorí erupčný stĺp, ktorý prejde cez plytké vody a do atmosféry vypustí popol, horniny a plyny. Tie sa môžu dostať až desiatky kilometrov nad vodnú hladinu. Donedávna ale nebolo úplne jasné, aké množstvá týchto látok sa do atmosféry planéty môžu uvoľniť.

„Naša štúdia ponúka architektúru pre podmorské sopky. Túto architektúru vieme použiť na kvantitatívne ohraničenie dynamických procesov, ktoré sa počas erupcie odohrali,“ tvrdí vedúci výskumu, Johan Gilchrist.

Podmorské erupcie

Dodáva, že táto práca umožní v budúcnosti lepšie charakterizovať podobné sopečné erupcie a zároveň lepšie predpokladať rôzne riziká, ktorá sa môžu postupom času objaviť. Počas erupcie neďaleko ostrova Santorini, ktorá sa historicky nazýva Minojská erupcia, vedci zistili, že sa okolo sopky vytvorili poschodovité štruktúry, ktoré nazvali terasy. Zistili, že šírka terás klesá s pribúdajúcou vzdialenosťou od sopky.

Tieto terasy zanechali stopy o tom, čo sa počas erupcie odohrávalo. Rovnako vedcom poskytli viac informácií o sedimentačných vlnách a ako tieto vlny interagovali s vodou a dnom mora.

„V rámci práce poskytujeme informácie, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť, ako podobné erupcie ovplyvňujú podnebie. Zároveň ukazujeme, ako erupcie sopiek ako napríklad Hunga Tonga-Hunga Hapapai, môžu minimalizovať svoj dopad na klimatické zmeny,“ tvrdí spoluautor štúdie, Mark Jellinek.

Vedci svoju hypotézu overili praktickým experimentom. V rámci neho vypustili častice do vrstiev plytkej vody tak, aby simulovali čo sa mohlo diať počas Minojskej erupcie. Sedimentačné vlny môžu na základe intenzity erupcie a hĺbky vody viesť k vytvoreniu vĺn cunami. Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá poskytuje priame dôkazy o vzťahu medzi sedimentmi a erupciou, ktorá tieto sedimenty vytvorila. V rámci štúdie sa vedci zamerali na podmorské sopky, no tento model by mohol fungovať aj pri iných typoch sopiek. Vedci vo svojom výskume pokračujú aj naďalej a v nasledujúcich štúdiách dokážu, či je to naozaj tak.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close