Erupcia Tonga vyvolalo niekoľkokrát väčšiu vlnu ako ničivé tsunami z roku 2011 v Japonsku, tvrdia vedci
Erupciu podmorskej sopky bolo možné cítiť po celom svete. Vedci ju opisujú ako najväčšiu erupciu tohto storočia.
Explózia podmorskej sopky Hunga Tonga-Hunga Ha’apai sa považuje za najväčšiu erupciu za posledných 100 rokov. Odohrala sa 15. januára a jej dohru bolo možné cítiť po celom svete.
Odborníci z NASA’s Jet Propulsion Laboratory tvrdia, že sonický tresk po erupcii obletel planétu hneď dvakrát a dopad erupcie mohli vedci pozorovať aj vo vesmíre a to narušením ionosféry. Krátko po erupcii odborníci konštatovali, že išlo o najväčšie vytvorené nepokoje vo vesmíre, aké moderná doba zaznamenala.
Dohre vulkánu Tonga sa venovali aj výskumníci z University of Bath. Tí tvrdia, že vytvorená vlna tsunami dosiahla výšku až 90 metrov, teda približne deväťkrát vyššiu ako ničivé japonské tsunami z roku 2011. Vo svojej práci upozorňujú hlavne na to, že erupcia by mala byť akýmsi budíčkom pre organizácie snažiace sa ochraňovať ľudí pred podobnými udalosťami. Prístroje schopné odhaliť vlny tsunami vyvolané podmorskou erupciou, sú oproti tým na odhaľovanie zemetrasení 30 rokov pozadu.
Erupcia sopky Tonga získava prvenstvo v najvyššej vytvorenej vlne tsunami, ktorú predtým držalo zemetrasenie neďaleko Japonska v roku 2011 a ešte predtým zemetrasenie v Čile v roku 1960. V oboch predchádzajúcich prípadoch dosiahli vlny výšku len 10 metrov. Išlo však o ničivejšie udalosti, pretože vlny bol širšie a objavili sa bližšie pri pevnine.
Škody mohli byť väčšie
Zemetrasenie Tóhoku z roku 2011 postihlo severovýchodné pobrežie japonského ostrova Honšú. Podľa japonských médií zemetrasenie trvalo približne 6 minút. Išlo o najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie v Japonsku a 4. najsilnejšie zemetrasenie vôbec. Centrum sa nachádzalo v hĺbke približne 24 km východne od oblasti Tóhoku.
Neprehliadnite
Zemetrasenie v Čile trvalo približne 10 minút a považuje sa za najsilnejšie zemetrasenie, aké sme mali možnosť zaznamenať – so silou 9,4-9,6 na momentovej škále.
Čo sa týka erupcie vulkánu Tonga, tá usmrtila piatich ľudí a spôsobila ohromné množstvo škôd. Doktor Mohammad Heidarzadeh, autor štúdie, tvrdí, že škody mohli byť omnoho vyššie, ak by sa sopka nachádzala bližšie k civilizácií.
„Išlo o obrovskú a jedinečnú udalosť, ktorá zdôrazňuje to, že musíme investovať do lepších technológií na odhalenie vĺn tsunami vychádzajúcich z vulkanickej činnosti,“ vysvetľuje Heidarzadeh.
Dohru erupcie Tonga vedci zisťovali analyzovaním zmien v atmosférickom tlaku, oscilácie morskej hladiny a počítačovými simuláciami, ktoré pracovali s reálnymi dátami. Vedecký tím konštatuje, že vlna, vytvorená erupciou, bola jedinečná. Nevytvorila ju totiž len samotná sopečná erupcia, no zároveň aj tlakové vlny, ktoré niekoľkokrát obehli našu planétu.
Kombinácia týchto faktorov zároveň znamenala, že monitorovacie stanice si prvotnú vlnu nevšimli. Tieto zariadenia monitorujú zmeny v hladine vody, nie tlakové vlny v atmosfére.
Samotnú vlnu tsunami vedci radia len k hŕstke vĺn natoľko silných, že dokázali prejsť celý svet. Odchýlky totiž zaznamenali vedci vo všetkých oceánoch Zeme.
Mimochodom, vedci nedávno dokonca odhalili, že erupcia Tonga má potenciál ovplyvniť aj globálne teploty na Zemi. Dôvodom je množstvo pary, ktoré sa dostalo do atmosféry. Nemalo by ísť ale o dlhodobú zmenu teploty, ale len dočasnú, ktorá potrvá niekoľko rokov.
Komentáre