Ako dlho trvala formácia Zeme? Nová štúdia napáda akceptovanú teóriu, no môže nám pomôcť nájsť obývateľné planéty?
Trvalo Zemi viac ako 100-miliónov rokov kým vznikla alebo to stihla oveľa skôr?
Už niekoľko desaťročí sa výskumníci zhodujú na tom, že planéta Zem vznikla za obdobie viac ako 100-miliónov rokov. Minulý mesiac sa však objavila štúdia, za ktorou stáli vedci z University of Copenhagen. Podľa ich práce Zem vznikla oveľa rýchlejšie a voda, najzákladnejšia látka pre život, sa na planétu dostala v prvých fázach jej formácie.
Podľa novej teórie naša planéta vznikla mimoriadne rýchlou akumuláciou drobných, približne milimetrových kamienkov. Pomocou tohto mechanizmu jej trvalo len niekoľko miliónov rokov, kým sa planéta vyformovala. Vedci zároveň tvrdia, že voda nie je výsledkom šťastných kolízií Zeme s asteroidmi, ale môže byť vedľajším produktom formácie takéhoto typu.
Štúdia teda kráča proti dlho akceptovaným teóriám. Podľa tejto hypotézy planéta vznikla oveľa rýchlejšie a voda je prirodzeným vedľajším produktom tohto procesu.
„Ak sa naša hypotéza potvrdí a planéta Zem naozaj vznikla takýmito procesmi, potom je vyššia šanca, že v našej galaxii existujú obývateľné svety,“ tvrdí Martin Bizzarro, jeden z autorov štúdie.
Obývateľnosť planéty závisí od množstva faktorov, no voda je jedným z kľúčových predpokladov pre svet, ktorý by dokázal na povrchu udržiavať život. Problém planetárnej formácie je niečo, o čom vedecká komunita stále debatuje. Ako sme už spomenuli, doteraz bola vedúcou teóriou tá, ktorá hovorila, že planéty vznikajú postupnou kolíziou rozličných kozmických telies. Tento proces trvá približne 100-miliónov rokov a počas tohto obdobia planéta postupne rastie. V tomto scenári by prítomnosť vody na Zemi potrebovala akúsi náhodnú udalosť, vysvetľujú autori výskumu.
Sú obývateľné planéty vo vesmíre bežnejšie, než myslíme?
Ak by teda Zem svoju vodu získala prostredníctvom kozmických kolízií s objektmi bohatými na vodu, potom by sa tieto kolízie museli odohrať ku koncu formácie Zeme. Zároveň by do našej planéty museli vraziť kométy, objekty spravidla pokryté ľadom.
Neprehliadnite
„Zem mohla vzniknúť aj takýmto spôsobom, no potom máme obrovské šťastie, že u nás vodu máme. Zároveň však z tohto scenára môžeme vyvodiť, že počet planét mimo Slnečnej sústavy, ktoré majú na povrchu vodu, bude oveľa menší,“ tvrdí Martin Schiller, spoluautor práce.
Namiesto postupných kolízií s kozmickými objektmi autori štúdie priniesli inú hypotézu. Ako už vieme, Zem vznikla z protoplanetárneho disku, pozostatku hmoty po formácii Slnka. Keď planéta dosiahla určitú veľkosť, začala sa správať v podstate ako vysávač. Znamená to, že svojou gravitačnou silou začala priťahovať drobné čiastočky kozmického prachu veľmi rýchlo. Tento proces zároveň urýchlil planetárnu formáciu. Zároveň sa takto dostala na našu planétu voda.
V prašnom protoplanetárnom disku sa nachádzalo aj množstvo ľadových čiastočiek. Tie, rovnako ako drobné kamienky, Zem nasala svojou gravitačnou silou. Ak by sa tento proces planetárnej formácie potvrdil, potom by takýmto spôsobom mohli vznikať aj iné pevné planéty za hranicami sústavy. Autori štúdie podotýkajú, že takto je väčšia šanca, že „tam vonku“ nájdeme planéty podobné tej našej.
„Táto teória by predpovedala, že kedykoľvek vytvoríte planétu ako Zem, budete na nej mať vodu. Ak pôjdete do iného planetárneho systému, kde je planéta obiehajúca okolo hviezdy veľkosti Slnka, potom by planéta mala mať vodu, ak je v správnej vzdialenosti,“ hovorí Martin Bizzarro.
Komentáre