Aká je maximálna veľkosť hmyzu, ktorú môžu teoreticky dosiahnuť?

Pred niekoľkými miliardami rokov vzduchom poletovali obrie vážky. Čo sa s nimi stalo?

Čo bráni hmyzu narásť do obrích rozmerov?
Obria wata, najväčší hmyz Zeme. Zdroj: Wikimedia (Dinobass)

Keď dnes uvidíme veľkého chrobáka, ani zďaleka nie je taký veľký ako hmyz pred niekoľkými miliardami rokov. Najväčší hmyz aký kedy žil bol Meganeuropsis Permiana, druh vážky, ktorá mala rozpätie krídel až 75 centimetrov a vážila približne 450 gramov. Aký veľký však môže byť hmyz, ak by sa evolúcia vydala iným smerom?

Portál IFL Science vysvetľuje, že je dôležité pochopiť, prečo sa hmyz postupom času zmenšoval a až potom prídeme na to, prečo môže narásť len do určitej veľkosti. Podľa jednej teórie sú na vine exoskelety hmyzu, ktoré by nedokázali podporovať väčšie telá. Čím väčší je hmyz, tým hrubší je aj jeho exoskelet. V určitom bode by však musel byť hrubší než je možné.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Túto teóriu podporujú morské ekosystémy, v ktorých možno nájsť živočíchy s väčšími a hrubšími exoskeletmi. Vo vode totiž nemusia podporovať ich váhu tak, ako by to museli robiť na súši. Štúdia z roku 2012 túto teóriu napadla, pretože väčší hmyz na súši nemá hrubší exoskelet ako ten menší, čo by tak nemalo byť, ak by bola táto teória správna.

Podľa ďalšej teórie zabraňuje hmyzu rásť spôsob, akým dýchajú. Ten sa od toho nášho diametrálne odlišuje. Hmyz má pozdĺž tela otvory, cez ktoré kyslík prechádza dovnútra tela a dostáva sa do trubičiek pripomínajúcich vetvy stromu. Tieto trubičky sa zmenšujú až na mikrón, čím dokážu dopraviť kyslík do takmer každej bunky tela. Ak by bol hmyz oveľa väčší, cez tracheoly by sa kyslík do buniek nedokázal dostať.

Pred miliardami rokov bol hmyz väčší preto, lebo sa v atmosfére nachádzalo oveľa viac kyslíku. Ten dnes tvorí 21%, no v minulosti sa mohol vyšplhať až na 31%. Toto obdobie zároveň súhlasí s obdobím, kedy po Zemi lietali obrie vážky.

Obrí hmyz

Aký veľký teda môže hmyz teoreticky byť? Veda na túto otázku síce nepozná odpoveď, no ak by sme do atmosféry dostali oveľa viac kyslíku, možno by sme o pár miliónov rokov začali vídať oveľa väčší hmyz, čo by rozhodne nepotešilo nikoho, kto nemá týchto lietajúcich, či lezúcich tvorov veľmi v láske. Najväčším žijúcim hmyzom súčasnosti je Obria weta s dĺžkou tela až 10 cm.

Ak chceme vedieť, ako vyzerali živočíchy spred desiatok miliónov rokov, stačí sa pozrieť na vzorky, ktoré vedci objavili uväznené v živici. Či už ide o mimozemsky vyzerajúceho tvora, alebo úplne neznámy druh hmyzu, organizmy v jantári nám ukazujú, že v minulosti vyzeral život na Zemi naozaj prazvláštne, no zároveň aj fascinujúco.

Občas sa však nájde aj niečo, čo vykúzli úsmev na tvári. Príkladom sú dve muchy, ktoré v živicovom väzení skončili práve v tom najlepšom. Tieto muchy strávili v polohe inflagranti až 41-miliónov rokov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre