Hmyz objavený v živici, sa nepodobá na nič, čo dnes žije na zemi: Vedcov prekvapili hlavne oči!
Palaeotanyrhina exophthalma je vyhynutý druh hmyzu, ktorý mohol vidieť korisť z každej strany.
Výskum z Oregon State University študoval fosíliu hmyzu, ktorý sa nepodobá na nič, čo dnes žije na zemi. Predpokladá sa, že tento živočích mal výrazné oči, predĺžené ústa a nohy, ktoré vylučovali lepkavú látku. Autori výskumu pre tohto tvora vytvorili vlastný rod, do ktorého ho umiestnili, píše portál univerzity.
Meno hmyzu je Palaeotanyrhina exophthalma a objavený bol v 100-miliónov rokov starej živici. Vedci ho opisujú ako malého predátora, ktorý svoje výrazné oči používal na lokalizovanie koristi. Vzorka, ktorú vedci študovali, ukrývala tvora s dĺžkou tela niečo cez 5 milimetrov. Niektorými charakteristikami by p. exophthalma mohla spadať do superrodiny reduvoidea, no na základe časti úst, tvaru hlavy, či žilami na krídlach, museli vedci tento hmyz zo zoznamu vylúčiť.
Namiesto toho ho zaradili do novej, no už vyhynutej živočíšnej rodiny, palaeotanyrhinidae.
„P. exophthalma mal výrazné oči, ktoré mu poskytovali 360 stupňový výhľad. Dokázal vidieť korisť, nech prišla z akejkoľvek strany,“ vysvetľuje George Poinar, ktorý živočícha pomenoval.
Medzi ďalšie zvláštnosti tohto živočícha patrí posledný pár nôh. Na ňom sa ukrývala štruktúra, z ktorej vytekala látka pripomínajúca živicu. Vedci predpokladajú, že táto lepkavá tekutina pomáhala hmyzu lepšie chytiť svoju korisť.
Stopy z minulosti
Živočíchy alebo rastliny uväznené v stvrdnutej živici vedcom ukazujú, ako mohol život pred miliónmi rokov vyzerať. Príkladom toho je aj pár múch, ktorých živica obalila práve „v tom najlepšom“. Jantár, v ktorom muchy objavili bol starý približne 41-miliónov rokov. Okrem múch pristihnutých pri čine sa vedcom podarilo objaviť rôzne druhy života, napríklad hŕstku malých pavúkov, ktoré sa práve vyliahli.
Neprehliadnite
Objavili však aj vzorky rastlín z lesov, ktoré kedysi dávno rástli pri južnom póle. Najstarší objavený jantár má podľa vedcov 230-miliónov rokov a vznikol na dávnom superkontinente Pangea.
Nedávno sa však vedcom podarilo rekonštruovať pesničku hmyzu, ktorý nebol pozorovaný už viac ako sto rokov. Po prvýkrát bol prophalangopsis obscura vedecky popísaný v roku 1869, no odvtedy ho nikto nevidel. Jeho volanie sa vedcom podarilo rekonštruovať na základe charakteristík konkrétneho hmyzu.
P. obscura patrí medzi živočíchy, ktoré vytvárajú zvuky pomocou trenia krídel alebo inej časti tela. Po rekonštrukcii zvuku si mohli vedci vypočuť nízkofrekvenčné volanie, ktoré by z hmyzu pravdepodobne spravilo ideálny cieľ pre netopiere. Ak sa druhu podarilo prežiť, pravdepodobne by sa nachádzal v chladnejších regiónoch, ktorým sa netopiere vyhýbajú.
V roku 2005 sa podarilo odchytiť pár živočíchov, ktoré sa na p. obscura podobali, no nebolo možné s presnosťou určiť, či išlo naozaj o konkrétny druh kvôli rozdielom. Objavili ich však v Tibete, mieste, kde by mohol p. obscura žiť.
Komentáre