Zem si môže prejsť rovnakým oteplením ako pred 56-miliónmi rokov: Znamenalo koniec pre mnohé živočíšne druhy

Naša planéta je na ceste k rovnakému scenáru ako pred 56-miliónmi rokov. Oteplením PETM prišlo o život množstvo živočíšnych druhov.

Takto vyzerá vylučovanie emisií CO2 v praxi.
Zdroj: Pixabay (Chris_LeBoutillier)

Hoci podnebie našej planéty bolo naprieč históriou viac-menej stabilné, objavili sa určité výkyvy, ktoré spôsobili problémy pre život na planéte. Najväčším bolo Termálne maximum medzi obdobiami paleocén a eocén, ktoré sa označuje skratkou PETM. Išlo o prudké a veľké globálne otepľovanie, ktoré sa udialo pred 56-miliónmi rokov.

Počas tohto obdobia sa priemerné teploty planéty zdvihlo o päť až osem stupňov Celzia a mnohí vedci sa zastávajú názoru že pochopením tohto obdobia by sme mohli lepšie pochopiť aj to, ako sa svet bude meniť vo svetle moderného globálneho otepľovania. Za novou štúdiou stoja vedci zo Ženevskej univerzity.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

V rámci ich štúdie vysvetľujú, že počas tohto oteplenia teploty rapídne vzrástli v priebehu 5-tisíc rokov, čo je z geologického hľadiska mimoriadne krátka doba. Samotné oteplenie trvalo približne 200-tisíc rokov a počas neho vymreli mnohé suchozemské a vodné živočíšne druhy. Predpokladá sa, že za toto globálne otepľovanie môže masívny nárast oxidu uhličitého a metánu v atmosfére Zeme. Tieto dve látky sú mimoriadne silnými skleníkovými plynmi a robia nám problémy aj dnes.

Podobné dnešnému otepľovaniu

Pred 56-miliónmi rokov však neexistovali továrne a iné zariadenia, ktoré by do atmosféry vypúšťali nebezpečné skleníkové plyny. Predpokladá sa, že PETM vzniklo kombináciou niekoľkých faktorov. Prvým bolo uvoľnenie metánu z dna morí a oceánov, následne rozpúšťanie permafrostu a posledným faktorom bolo vytekanie magmy do organických usadenín na území dnešného západného Nórska. Predpokladá sa, že tieto faktory vznikli buď dopadom veľkého meteoritu alebo intenzívnou sopečnou činnosťou.

V mnohom PETM odzrkadľuje situáciu, ktorej čelíme dnes. Vedci sa preto pozerajú do minulosti, aby dokázali lepšie pochopiť, čomu by sme o pár rokov mohli čeliť, ak sa nám nepodarí globálne otepľovanie dovtedy zastaviť. Vďaka spolupráci s ropnou spoločnosťou sa vedcom zo Ženevskej univerzity podarilo získať viac ako 500 metrové jadro, v ktorom našli 180 metrovú vrstvu usadenín z obdobia PETM. Ide o zatiaľ najkompletnejší geologický záznam z daného historického obdobia.

Tieto vzorky vedcom odhalili, že otepľovanie sa nevyznačovalo väčšími ročnými zrážkami, ale ich väčšou sezónnosťou a intenzitou. 

„Pôvodne sme predpokladali, že sa počas PETM objavilo viac zrážok a tým pádom aj viac zvetrávania. Očakávali sme, že nájdeme stopy transportu veľkého množstva piesku do oceánov. Vďaka vzorke sme však prišli na to, že ako prvé bol transportovaný íl,“ vysvetľuje Sebstien Castelltort, jeden z autorov štúdie.

Zároveň týmto objavom vedci potvrdili, že PETM je skutočným analógom pre moderné globálne otepľovanie. Aj dnes môžeme pozorovať nárast sezónnosti a intenzity dažďov. Autori štúdie predpokladajú, že táto zmena môže viesť k destabilizácii sedimentov podobným spôsobom ako počas termálneho maxima. Tento jav viedol k zvýšeniu zákalu oceánov, ktorý je škodlivý pre morský život, najmä koraly. Zároveň očakávajú rovnaký dopad na oceány a živočíšne druhy žijúce v nich. Autori dodávajú, že nové zistenia pomôžu vylepšiť presnosť klimatických modelov.

„PETM je potenciálnym analógom súčasného otepľovania. Ako ukazujú nedávne správy IPCC, teraz tiež vidíme nárast sezónnosti a intenzity zrážok. Ako ukazuje naša štúdia, pravdepodobne to destabilizuje sedimentárne systémy rovnakým spôsobom ako počas PETM a s rovnakými dôsledkami pre oceány a živé druhy,“ vysvetľuje Lucas Vimpere.“

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre