Mrazivé prostredie pod ľadom Antarktídy, môže byť pre život pohostinnejšie, než sme si mysleli

Nový výskum odhalil oveľa väčšie množstvo fytoplanktónu pod antarktickým ľadom, než sa spočiatku predpokladalo.

Výskum objavil pod ľadom antarktídy fytoplanktón. Môže sa tam nachádzať aj život?
Zdroj: NOAA, Unsplash(SIMON LEE), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Až doteraz sa predpokladalo, že ľad Južného oceánu blokuje všetko svetlo, ktoré by sa za iných predpokladov dostalo pod hladinu a umožnilo vznik fytoplanktónu, ktorý je základom pre mnohé morské potravové reťazce. To však nemusí byť pravda, ako dokazuje nový výskum, píše portál Frontiers Science News.

Vo všeobecnosti platí, že čím menej svetla sa pod vodnú hladinu dostane, tým menej fytoplanktónu môže vzniknúť a čím menej fytoplanktónu, tým menej života. Nový výskum však objavil, že sa mu pod hladinou Južného oceánu prekvapivo darí. Zhluky fytoplanktónu zvyčajne vznikajú v momente, kedy ľad začne ustupovať, vo väčšine prípadov na prelome ročných období. V tej dobe sa pod hladinou nachádza dostatok svetla a železa.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Podľa autorov novej štúdie však fytoplanktón môže existovať pod vodou ešte pred prelomom období. Štúdiu viedol doktor Christopher Horvat z Brown University, ktorý naznačoval existenciu takzvaných zárodkov, ktoré čakajú na vhodnejšie podmienky. Či to môže byť tak štúdia dokázala spojením klimatických modelov a odhadom, koľko svetla sa pod ľadom môže skutočne nachádzať.

Merania podmienok v Južnom oceáne zaobstarali špeciálne nadnášajúce sa zariadenia, ktoré nezávisle od seba odobrali biochemické vzorky. Tieto zariadenia dokážu rozoznať teploty pri bode mrazu na hladine vody a samé sa potopiť, aby sa vyhli poškodeniu. V Južnom oceáne pátrali po chlorofyle-a, pigmente ktorý sa nachádza vo fytoplanktóne. Zároveň hľadali špecifické svetelné stopy, pretože fytoplanktón rozptyľuje svetlo, proporčne k jeho veľkosti a koncentrácii.

„Takmer všetky zariadenia ukazujú zvýšenú koncentráciu fytoplanktónu ešte pred ústupom ľadu. V mnohých prípadoch sme dokonca našli výrazné zhluky fytoplanktónu, hoci zariadenia monitorovali relatívne malú časť Južného oceánu,“ tvrdí Horvat.

Možný ekosystém?

Dokopy vedci použili 51 zariadení, ktoré medzi rokmi 2014 až 2021 vykonali 2197 meraní. Tie následne spojili do 79 sekvencií meraní.

Vedci zároveň využili dáta zo satelitu ICESat-2. Ten vedcom umožnil zistiť, aký kompaktný je ľad v okolí Antarktídy. Z týchto dát usúdili, že viac ako 50% ľadu môže podporovať vznik fytoplanktónu tesne pod ním. Jediným problémom je, že zariadenia v Južnom oceáne nedokázal s úplnou istotou potvrdiť koordinácie svojich objavov. Znamená to, že časť fytoplanktónu mohla pochádzať z častí oceánu, ktoré nie sú pokryté ľadom.

Napriek tomu sa však objavujú teórie o tom, že v oceáne okolo Antarktídy môže existovať niekoľko ekosytémov. Zatiaľ však nemožno povedať, či to tak naozaj je. Ďalšie výskumy sa zamerajú na fytoplanktón a spôsob, akým by tieto ekosystémy pod ľadom existovali. Vedci sa pokúsia zistiť to, či zhluky fytoplanktónu dokážu pod ľadom prilákať nielen predátorov, ale aj korisť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre