Antarktída sa rozpadá po okrajoch: Stráca ľad oveľa rýchlejšie, než ho dokáže nahrádzať, varujú vedci
Antarktída sa rozpadá po okrajoch, varujú vedci z NASA. V dvoch detailných štúdiách popisujú zmeny vyvolané globálnym otepľovaním.
S globálnym otepľovaním sa viaže aj zvyšovanie hladín oceánov, no je extrémne ťažké predpovedať, ako to bude prebiehať. Jednou z najťažších premenných je v tomto prípade tempo rozpúšťania ľadovcov na Antarktíde, ktoré je diktované vyššími teplotami.
Vedci z NASA’s Jet Propulsion Laboratory nedávno publikovali dve štúdie, ktoré ponúkajú odpoveď na to, ako rýchlo ľadovce Antarktídy v posledných desaťročiach strácajú svoju hmotnosť. Prvá štúdia sa zameriava na odlamovanie kusov ľadu z väčších ľadovcov a ako tento proces zmenil pobrežie Antarktídy v posledných 25 rokoch. Vedci zistili, že Antarktída stráca ľad vďaka odlamovaniu oveľa rýchlejšie, než ho dokáže nahrádzať. To umožňuje ľadovcom rýchlejšie unikať do oceánu a tým urýchľovať proces zvyšovania morských hladín.
Druhá štúdia ukazuje, ako sa roztápanie ľadu pomaly presúva z okrajov kontinentu do jeho vnútornejších častí. Toto roztápanie je na západnej časti sa za posledných desať rokov takmer zdvojnásobilo.
„Antarktída sa rozpadá po okrajoch,“ vysvetľuje Chad Greene, vedúci prvej štúdie.
Situácia sa nelepší
Obe štúdie sa navzájom dopĺňajú a prinášajú celistvý obraz o tom, ako sa Antarktída vplyvom globálneho otepľovania mení. Táto zmena je výrazná hlavne v posledných desaťročiach, kedy otepľujúci sa oceán narúša ľadovcové šelfy tým, že ich roztápa zospodku. Tým sú tenšie a slabšie. Proces stenčovania šelfov monitorujú satelity, no tie nedokážu priniesť zrozumiteľné výsledky.
„Pozrite sa na satelitnú snímku a snažte sa nájsť rozdiel medzi bielym ľadovcom, bielym šelfom, bielym ľadom v oceáne a bielymi oblakmi. Vždy to bola zložitá úloha, no dnes máme k dispozícii množstvo dát z rozličných senzorov,“ tvrdí Greene.
Vedci konečne dokážu vytvoriť obraz o tom, ako sa Antarktída postupom času menila. V rámci nových štúdií vedci pracovali s fotografiami vo viditeľnom a infračervenom spektre spolu s radarovými technológiami. Na základe výsledkov z oboch štúdií vedci konštatujú, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa kontinent vrátil do stavu, v akom bol pred rokom 2000 do konca tohto storočia. Čo je však pravdepodobnejšie je to, že Antarktída stratí ešte viac ľadu. V nasledujúcich desiatich až dvadsiatich rokoch nastane výrazné odlamovanie ľadu.
Neprehliadnite
O dáta použité v rámci štúdií, sa postaralo sedem vedeckých nástrojov, ktorým sa podarilo vytvoriť najdlhší nepretržitý dataset zachytávajúci zmenu výšky kontinentálneho ľadovca. Dáta, ktoré vedci získali siahajú až do roku 1985. Pomocou radarových a laserových meraní sa vedcom podarilo zachytiť zmeny v centimetroch, čím získali najpresnejšie mapy zachytávajúce úbytok ľadu na Antarktíde.
Merania boli tak presné, že zachytili aj jemné zmeny výšky spôsobené napĺňaním a vypúšťaním jazier pod ľadovcami v hĺbke niekoľkých kilometrov. Na základe dát vedci budú môcť odhadnúť ako sa bude Antarktída v budúcnosti meniť. Na základe toho zas dokážu predpovedať, ako sa budú meniť hladiny morí a oceánov.
Komentáre