SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Antarktída sa rozpadá po okrajoch: Stráca ľad oveľa rýchlejšie, než ho dokáže nahrádzať, varujú vedci

Antarktída sa rozpadá po okrajoch, varujú vedci z NASA. V dvoch detailných štúdiách popisujú zmeny vyvolané globálnym otepľovaním.

S globálnym otepľovaním sa viaže aj zvyšovanie hladín oceánov, no je extrémne ťažké predpovedať, ako to bude prebiehať. Jednou z najťažších premenných je v tomto prípade tempo rozpúšťania ľadovcov na Antarktíde, ktoré je diktované vyššími teplotami.

Vedci z NASA’s Jet Propulsion Laboratory nedávno publikovali dve štúdie, ktoré ponúkajú odpoveď na to, ako rýchlo ľadovce Antarktídy v posledných desaťročiach strácajú svoju hmotnosť. Prvá štúdia sa zameriava na odlamovanie kusov ľadu z väčších ľadovcov a ako tento proces zmenil pobrežie Antarktídy v posledných 25 rokoch. Vedci zistili, že Antarktída stráca ľad vďaka odlamovaniu oveľa rýchlejšie, než ho dokáže nahrádzať. To umožňuje ľadovcom rýchlejšie unikať do oceánu a tým urýchľovať proces zvyšovania morských hladín.

Druhá štúdia ukazuje, ako sa roztápanie ľadu pomaly presúva z okrajov kontinentu do jeho vnútornejších častí. Toto roztápanie je na západnej časti sa za posledných desať rokov takmer zdvojnásobilo.

Situácia na Antarktíde sa zhoršuje, varujú dve štúdie NASA
Zdroj: NASA JPL

„Antarktída sa rozpadá po okrajoch,“ vysvetľuje Chad Greene, vedúci prvej štúdie.

Situácia sa nelepší

Obe štúdie sa navzájom dopĺňajú a prinášajú celistvý obraz o tom, ako sa Antarktída vplyvom globálneho otepľovania mení. Táto zmena je výrazná hlavne v posledných desaťročiach, kedy otepľujúci sa oceán narúša ľadovcové šelfy tým, že ich roztápa zospodku. Tým sú tenšie a slabšie. Proces stenčovania šelfov monitorujú satelity, no tie nedokážu priniesť zrozumiteľné výsledky.

„Pozrite sa na satelitnú snímku a snažte sa nájsť rozdiel medzi bielym ľadovcom, bielym šelfom, bielym ľadom v oceáne a bielymi oblakmi. Vždy to bola zložitá úloha, no dnes máme k dispozícii množstvo dát z rozličných senzorov,“ tvrdí Greene.

Vedci konečne dokážu vytvoriť obraz o tom, ako sa Antarktída postupom času menila. V rámci nových štúdií vedci pracovali s fotografiami vo viditeľnom a infračervenom spektre spolu s radarovými technológiami. Na základe výsledkov z oboch štúdií vedci konštatujú, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa kontinent vrátil do stavu, v akom bol pred rokom 2000 do konca tohto storočia. Čo je však pravdepodobnejšie je to, že Antarktída stratí ešte viac ľadu. V nasledujúcich desiatich až dvadsiatich rokoch nastane výrazné odlamovanie ľadu.

O dáta použité v rámci štúdií, sa postaralo sedem vedeckých nástrojov, ktorým sa podarilo vytvoriť najdlhší nepretržitý dataset zachytávajúci zmenu výšky kontinentálneho ľadovca. Dáta, ktoré vedci získali siahajú až do roku 1985. Pomocou radarových a laserových meraní sa vedcom podarilo zachytiť zmeny v centimetroch, čím získali najpresnejšie mapy zachytávajúce úbytok ľadu na Antarktíde.

Merania boli tak presné, že zachytili aj jemné zmeny výšky spôsobené napĺňaním a vypúšťaním jazier pod ľadovcami v hĺbke niekoľkých kilometrov. Na základe dát vedci budú môcť odhadnúť ako sa bude Antarktída v budúcnosti meniť. Na základe toho zas dokážu predpovedať, ako sa budú meniť hladiny morí a oceánov.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close