Z Marsu sa pomaly, ale isto stáva smetisko: Koľko kilogramov odpadu ľudstvo na červenej planéte nechalo?

Mars ľudstvo skúma už 50 rokov. Za túto dobu sme nechali na planéte výraznú stopu.

Z Marsu sa pomaly, ale isto, stáva smetisko
Zdroj: Unsplash (Evan Demicoli), NASA, Úprava: Vosveteit.sk

Z planéty Mars sa stáva pomaly, ale isto, smetisko. Mars ľudstvo skúma už viac ako 50 rokov a za túto dobu krajiny vyslali k červenej planéte 18 objektov. Množstvo misií ešte stále funguje, no za desiatky rokov ľudstvo nechalo na planéte svoju stopu.

Odpad na Marse pochádza z troch hlavných zdrojov. Buď ide o vyradený hardvér, mŕtve sondy, alebo misie, ktoré na planéte havarovali. V júni rover Perseverance objavil na povrchu Marsu zvláštny strieborný objekt. Nejde o dôkaz existencie života mimo Zeme, no s najväčšou pravdepodobnosťou o časť tepelnej deky, ktorá sa musela odtrhnúť počas pristávania misie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Našli ju v kráteri Jezero, približne dva kilometre od miesta, kde dopadol pristávací modul. Jeho úlohou bolo hladko spustiť rover po lanách na povrch planéty, zatiaľ čo sa modul vznášal vo vzduchu. Následne zapol motory na plný výkon a odletel ďaleko preč, kde havaroval. Termálna deka však nie je ani zďaleka jediným odpadom, ktorý sa na povrchu Marsu ukázal.

O mesiac nato, v júli, Perseverance objavil „špagety“. Vedci v dobe objavu nedokázali tento zvláštny objekt identifikovať, no zhodli sa na tom, že nešlo o geologický a ani iný úkaz. Tvrdili, že s najväčšou pravdepodobnosťou opäť išlo o materiál, ktorý sa uvoľnil počas misie. Dávnejšie predtým vedci objavili aj padák, ktorý pomáhal misií pristáť.

Problém s odpadom

Objaviť kus odpadu na Marse nie je pre aktívne misie ničím náročným. Viacerí odborníci totiž poukazujú na to, že už ho je na planéte veľa. Podľa portálu The Conversation by sa malo na planéte nachádzať viac ako 7-tisíc kg odpadu, ktorý vznikol našou činnosťou. Lenže môžeme sa tomu vyhnúť? Zatiaľ nie tak úplne.

Ak chcú vedci skúmať povrch inej planéty, potrebujú raketu ktorá tam misiu dostane. Misia musí prejsť atmosférou planéty a počas tohto procesu vzniká obrovské teplo. Chráni ju tepelný štít, štruktúra, ktorú počas procesu pristávania misia odhodí. Kusy pristávajúceho modulu môžu dopadnúť do rôznych častí planéty. Po náraze do povrchu sa môžu časti ďalej lámať a ak sú dostatočne malé, odnesie ich marťanský vietor.

Trosky a odpad sú jednou kategóriou smetí, ktoré po sebe na červenej planéte zanechávame. Tou ďalšou sú neaktívne misie, ktorých je momentálne 9. Medzi ne patria Mars 3, Mars 6, Viking 1 a 2, rover Sojourner, Beagle 2, Phoenix, či Spirit. Medzi najnovší prírastok k nefunkčným misiám patrí rover Opportunity. Tieto misie sú však nepoškodené, preto ich niektorí vnímajú ako artefakty, nie ako odpad.

Mars sa od nás nachádza približne 225-miliónov km, prečo teda závisí na tom, čo na planéte zanecháme? Keď vedci objavia novú časť odpadu tak sa pokúšajú zistiť, či môže daný úlomok kontaminovať vzorky. Rover Perseverance momentálne hľadá v kráteri Jezero stopy dávneho života a ak by náš odpad nejakým spôsobom ovplyvnil ich kompozíciu, vedci by v konečnom dôsledku došli k nesprávnym záverom.

Niektorí ale prideľujú odpadu na Marse historický význam. Podľa nich sú úlomky havarovaných misií alebo nefunkčné rovery míľnikmi, ktoré rozprávajú príbeh toho, ako sme objavovali vesmír okolo nás.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre