35-miliónov rokov starý jantár uväznil najstaršieho armádneho mravca, aký bol kedy objavený
Marabunta označuje skupinu mimoriadne agresívnych mravcov, ktoré sa dnes nachádzajú takmer po celom svete, no náš kontinent už neobývajú.
Mravce Marabunta sú známe svojim agresívnym správaním a nachádzajú sa takmer na každom kontinente Zeme. Pod toto zaradenie spadá viac ako 200 druhov mravcov. Nový výskum odhalil, že kedysi dávno tieto predátori obývali aj jediný kontinent, kde by ste ich dnes prekvapivo už nenašli – Európu.
Za novým výskumom stoja vedci z Technologického inštitútu v New Jersey a Colorado State University. Vedeckému tímu sa podarilo nájsť najstaršiu zachovanú marabuntu na Zemi. Vzorka v živici sa datuje 35-miliónov rokov do minulosti. Presnejšie ide o Dissimulodorylus perseus, druh pomenovaný po mýtickom gréckom hrdinovi, ktorý porazil medúzu. Tento druh sa totiž vyznačuje tým, že nemá oči.
Fosília mravca má na dĺžku približne 3 milimetre a predstavuje druhý druh z tejto skupiny, ktorý vedci našli uväznený v jantári. Fosília zároveň vedcom ukazuje neznámy druh mravcov, ktorý obýval územie kontinentálnej Európy. Zaujímavosťou je, že táto fosília ležala v múzeu Harvardskej univerzity viac ako 100 rokov, než si ju všimla autorka štúdie.
„V múzeu sa nachádzajú stovky zásuviek s fosíliami hmyzu. Keď som zbierala informácie na môj ďalší projekt, všimla som si tohto malého mravca, ktorý niesol označenie bežného druhu. Keď som sa však na vzorku pozrela pod mikroskopom, okamžite som si uvedomila, že je toto označenie nesprávne,“ tvrdí Christine Sosiak, vedúca štúdie.
Vysvetľuje, že jantár s mravcom našli pravdepodobne okolo 30. rokov minulého storočia. Až dnes sa však Sosiak dozvedela, že sa v zatuhnutej živici ukrýva vzácny druh mravca Marabunta. Nielenže výskum vedcom priblížil nový druh z tejto skupiny agresívnych mravcov, no poskytol ešte jednu rovnako dôležitú informáciu. Marabunty sa nachádzali aj na území Európy, kde by ste ich dnes už nenašli.
„Marabunty považujeme za jedinečných predátorov. Nič, čo o mravcoch vieme, dnes však nepoukazovalo na takú diverzitu v minulosti,“ tvrdí Phillip Barden, spoluautor práce.
Vzácny nález
Druh D. perseus nemá oči, podobne ako druhy, ktoré momentálne žijú v Afrike a južnej Ázii. Autori štúdie vysvetľujú, že keď vznikla fosília, Európa bola o niečo teplejšia a vlhkejšia, než je dnes. Pre týchto mravcov išlo o ideálne prostredie. Postupom času však tento kontinent prešiel niekoľkými fázami ochladenia a stalo za z neho prostredie nehostinné pre tieto tropické druhy mravcov. Vedci ďalej hovoria, že išlo o mravca, ktorý vo svojej kolónii zastával úlohu robotníka, ktorý bol zapojený do nosenia lariev svojej kráľovnej a nájazdov na potravu s mravcami vojakmi.
Neprehliadnite
„Armádni mravčí pracovníci sa podieľajú na prepadoch rojov, na love iného hmyzu a dokonca aj na love stavovcov. Pretože sú tieto armádne mravce slepé, používajú chemickú komunikáciu, aby zostali navzájom koordinovaní, aby zlikvidovali veľkú korisť,“ vysvetlila Sosiak. „Tento robotník sa možno príliš vzdialil od svojich kolegov lovcov a dostal sa do lepkavej živice stromov, ktorá nakoniec stuhla a uzavrela mravca, ako ho vidíme dnes.“
Analýza vzorky odhalila zväčšenú antibiotickú žľazu, charakteristickú vlastnosť pre mravce radiace sa do tejto skupiny. Žľaza im pomáha prispôsobiť sa životu pod zemou. Európske marabunty mohli žiť rovnakým spôsobom. Objav autori štúdie považujú za vzácnosť. Do dnešného dňa sa totiž našla len jedna ďalšia podobná fosília, ktorú objavili v Karibiku. Keďže marabunty žijú viac-menej pod zemou, nedostávajú sa do kontaktu so živicou až tak často ako iné druhy hmyzu.
Komentáre