SpravodajstvoVeda a výskum

40-miliónov stará šiška uväznená v jantári odhaľuje vzácny a „zaujímavý“ typ správania rastlín

40-miliónov rokov stará šiška je vzácna z hneď niekoľkých dôvodov.

Výskumníkom z Oregon State University sa podaril mimoriadne vzácny objav. V 40-miliónov rokov starej živici objavili šišku, ktorá začala klíčiť skôr, ako sa semená dostali von. Svoj objav popisujú v štúdii, ktoré sa objavila vo vedeckom časopise Historical Biology.

Semeno klíči typicky až keď sa nachádza v pôde, vysvetľujú autori štúdie. Občas sa ale môže stať výnimka, rovnako ako v tomto jedinečnom prípade. V živici sa môžu nachádzať či už semená, rastliny, alebo drobné živočíchy. Ich štúdiom získavajú vedci jedinečný pohľad do minulosti a na prostredie, či živočíšne druhy, ktoré v danom období existovali.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Väčšinou sa tento proces deje v typoch rastlín, ktoré majú kvety a produkujú ovocie, ktoré môžeme jesť.

„Predčasné klíčenie v ovocí je pomerne bežné, no nemusí sa odohrávať len v týchto prípadoch. Paradajky, papriky, alebo grapefruity klíčia predčasne z niekoľkých dôvodov. V tomto prípade však môžeme hovoriť o ojedinelom úkaze,“ vysvetľuje Feorge Poinar Jr. jeden z autorov štúdie.

Borovica však produkuje takzvané „holé“ semená. Je teda nezvyčajné, že by v šiškách začali klíčiť predčasne. Aby ste mali predstavu o vzácnosti tohto objavu, vedci doteraz objavili len jediný prípad, kedy sa niečo podobné stalo v prírode. Išlo o prípad z roku 1965.

Vzácny objav

Práve preto je objav vedcov výnimočný, vysvetľuje Poinar. Ide totiž o úplne prvýkrát, čo sa vedcom podarilo nájsť fosíliu šišky, ktorej semená začali klíčiť ešte keď sa nachádzali vo vnútri. Zároveň je pozoruhodné že sa klíčky dostali tak ďaleko, než ich obalila živica. Na špičke klíčkov sa nachádza združenie štruktúr, ktoré sú jasnou charakteristikou pre dnes už vyhynutý druh borovice, Pinus cembrifolia.

Mimoriadne vzácny prípad šišky, obalenej v živici
Zdroj: Oregon State University

Šišky sa však bežne v živici nenachádzajú a tých pár prípadov sa momentálne nachádza v zbierkach rôznych zberateľov. Šišky sa vyznačujú pevnosťou, preto sa dokážu v živici zachovať mimoriadne dobre. Z tvaru klíčkov a ich polohy vedci usudzujú, že začali rásť až po tom, ako šiška padla do živice.

Autori štúdie vysvetľujú, že je bežné, aby nastal nejaký pohyb aj po tom, ako padne živočích do živice. Našli sa prípady kedy hmyz uväznený v hmote nakládol vajíčka. Občas sa stáva aj to, že parazity opustia telo hmyzu, ktoré v živici skončilo a tiež ostanú uväznené. V prípade objavenej šišky začali klíčky rásť aj po tom, ako šiška do látky padla.

„Často dochádza k určitej aktivite po tom, čo sú stvorenia zapustené v živici, ako napríklad uväznený hmyz, ktorý ukladá vajíčka,“ povedal Poinar. „Aj hmyzie parazity niekedy utečú zo svojich hostiteľov do živice, keď sa živica zachytí. V prípade šišky ich mohla kutikula pokrývajúca exponované časti výhonkov chrániť pred rýchlym vstupom prirodzených fixatívov živice.“, vysvetľujú vedci.

Hoci je toto prvým objaveným prípadom, vedci veria, že by mohli existovať aj ďalšie stopy. Ako uvádzajú, predčasné klíčenie sa mohlo objaviť ešte oveľa skôr, možno aj pred stovkami miliónmi rokov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close