Desivá zombie huba má svojich nepriateľov: Tí sú tak zvláštni, že im vedci vymysleli nové vedecké zaradenie
"Aj parazity majú svojich parazitov", tvrdí autorka štúdie, ktorá na tieto huby narazila náhodou.
Na svete existujú „zombie“ parazitické huby, ktoré dokážu napadnúť nervovú sústavu mravcov a prakticky ovládať ich telo. Jednou z nich je napríklad huba Ophiocordyceps campoonoti-floridani, ktorá napáda mravcov z druhu Camponotus floridanus.
Keď huba mravca infikuje, jeho správanie sa mení, píše portál Utrecht University. Mravec pod kontrolou huby opúšťa hniezdo a pátra po vhodnej oblasti, kde by sa mohol vyšplhať na rastlinu, zahryznúť sa do nej a umrieť. Pri výbere vhodného miesta hrá množstvo slnečného svetla dôležitú úlohu. Keď mravec umrie, huba ho pomaly trávi a vo vhodnej chvíli z tela mravca vyraší štruktúra, v ktorej sa nachádzajú spóry.
Tie sa uvoľnia, šíria sa vzduchom a nakoniec skončia opäť na zemi, kde ich môže nájsť ďalší mravec. Tento nešťastník sa stáva ďalším zombie. Ako dokáže huba ovplyvniť správanie mravca? S najväčšou pravdepodobnosťou tieto procesy riadia proteíny, ktoré huba produkuje. Vedci sa pokúšali do tohto zvláštneho mechanizmu nahliadnuť hlbšie, pričom objavili ešte niečo oveľa zvláštnejšie.
Zombie mravce sa prirodzene vyskytujú napríklad na Floride, kde sa odohrával aj tento výskum. Keď vedci našli mravca s plne rozvinutou parazitickou hubou, na nej našli ešte stopy inej huby. Zdá sa teda, že aj zombie huba môže mať svojich parazitov. Na zombie hube sa dokážu živiť až dva odlišné druhy húb, vysvetľuje mikrobiologička Charissa de Bekker.
Parazit na parazitovi
Tieto „parazity na parazitovi“ naozaj ubližujú zombie hube. Tá nedokáže z tela mravca „vykvitnúť“, ak je sama nakazená inou hubou. Vedci dva nové druhy húb objavili, no tie sa tak výrazne odlišujú od všetkého, že im vedci museli dať úplne nové vedecké mená. Jedna z nich sa označuje ako Niveomyces coronatus, pričom niveo znamená snežný. Tieto huby obalia zombie hubu a vytvoria štruktúry, ktoré pripomínajú cencúle.
Neprehliadnite
Výskum aj naďalej pokračuje, pričom sa de Bekker pokúsi odpovedať aj na pôvodnú otázku, teda aké proteíny ovplyvňujú správanie zombie mravca. Autorka výskumu tvrdí, že huby a plesňové ochorenia sa počas globálneho otepľovania stávajú výraznejším problémom.
„Huba sa adaptuje na teplejšiu pôdu a ich optimálna teplota pre rast sa blíži k teplote ľudského tela. Chceme sa preto zamerať aj na proteíny, pomocou ktorých neznáme huby napádali zombie hubu. To by v budúcnosti mohlo viesť k vytvoreniu lepších liekov proti plesňovým ochoreniam,“ tvrdí de Bekker.
Na svete však existuje aj zombie vírus, ktorý napáda primárne húsenice. Aj tento dokáže ovládnuť telo hostiteľa a podobne ako pri mravcoch, aj v tomto prípade húsenica vylezie na vysoké miesto a umrie. Predpokladá sa, že tieto vírusy dokážu nejakým spôsobom ukradnúť húseniciam zrak.
Vírus a ani huba nedokáže prejsť na človeka, čiže sa vôbec nemusíme obávať prípadnej zombie apokalypsy.
Komentáre