Zoznámte sa s „bohmi“ starej Británie: Čím sú tieto tvory výnimočné?
V novej štúdii vedci popisujú zvláštne zvyky britov z obdobia doby železnej.
Zvláštny archeologický nález naznačuje, že keď sa po prvýkrát do Británie dostali zajace poľné a sliepky, neslúžili ako potrava. Vedci z University of Exeter preskúmali niekoľko hrobov, v ktorých boli tieto zvieratá pochované so starostlivosťou a bez známok zranenia.
Už v predchádzajúcich výskumoch tím vedcov analyzoval najstaršie kosti zajaca v Anglicku, ktoré sa datujú do prvého až druhého storočia nášho letopočtu. Najnovšie datovanie pomocou uhlíkovej metódy však ukázalo, že vzorky môžu byť ešte staršie, než sa spočiatku predpokladalo. Vedci uvádzajú, že zajac poľný a sliepky prišli do Británie spolu s dobou železnou začínajúcou najneskôr v piatom storočí pred našim letopočtom.
„Briti považujú jedenie zajačieho a kuracieho, alebo kačacieho mäsa za niečo, čo ide proti božskému zákonu. Napriek tomu ich ale chovajú, len tak pre radosť,“ píše sa v knihe De Bello Gallico, ktorú napísal Julius Caesar.
Posvätné zvieratá
Tieto zvieratá sa teda v Británii nekonzumovali, aspoň do príchodu Rimanov o niekoľko storočí neskôr. Počas tohto obdobia sa konzumovali ako zajace poľné, tak aj sliepky. V roku 410 sa však Rímska ríša z Británie stiahla, čo spôsobilo ekonomický kolaps. Tieto zvieratá vyhynuli a kvôli ich vzácnosti opäť nabrali posvätný štatút.
„Veľká noc je v Británii mimoriadne dôležitý sviatok, hoci žiadne z najvýraznejších prvkov nemajú pôvod v tejto krajine. Predstava, že sliepky a zajace mali božský význam ale nie je až tak prekvapujúca. Multikulturálny výskum ukázal, že exotické a vzácne veci, či zvieratá, sú častokrát vnímané ako posvätné,“ vysvetľuje Naomi Sykes z University of Exeter.
Zajace a sliepky boli v tej dobe až príliš vzácne na to, aby sa jedli. Namiesto toho sa spájali s rôznymi božstvami, vysvetľujú autori štúdie. Sliepky sa spájali s božstvom doby železnej, ktoré sa môže prirovnať k rímskemu bohovi Merkúrovi. Zajace sa naopak spájali s neznámou ženskou bohyňou. Toto božské spojenie pretrvalo aj počas rímskeho obdobia.
Archeologické nálezy ale poukazujú na to, že keď bola Británia pod rímskou okupáciou, populácia oboch zvierat sa postupom času zvyšovala. Keď sa tak stalo, ľudia ich začali konzumovať vo väčšej miere. Ostatky zvierat už neboli pochovávané individuálne, no začalo sa s nimi zaobchádzať ako s odpadom.
Neprehliadnite
Po odchode Rimanov sa zajace opäť prestali jesť, no populácia sliepok sa stále zvyšovala. Predpokladá sa, že na základe nariadenia svätého Benedikta, v ktorom zakazoval jesť mäso zo štvornohých zvierat počas období pôstu. Počas týchto období sa ľudia Británie naučili konzumovať vajcia.
Aj zajace sa do jedálničku Britov vrátili, ale až v 13. storočí. V tomto období sa považovali za jedlo, ktoré si mohla dovoliť len šľachta.
Komentáre