Známy liek má ďalší účinok, má potenciál predĺžiť nám život, naznačujú výskumníci
Jedným z potenciálnych liekov, ktorý by nám mohol pomôcť prežiť dlhšie životy, je Rapamycín.
Každý z nás chce žiť dlhý a zdravý život. Vedci preto neustále hľadajú „fontánu života“. Nedávna štúdia napríklad odhalila, že T-lymfocyty môžeme preprogramovať tak, aby nám pomohli bojovať proti senescentným, teda starým bunkám. Predpokladá sa, že staré bunky sú zodpovedné za veľa rôznych chorôb, s ktorými sa stretávame v pokročilom veku.
Jedným z potenciálnych liekov, ktorý by nám mohol pomôcť zostať dlhšie mladými, je Rapamycín. Ide o terapeutický liek, o ktorom ste možno už počuli. Ide totiž o pomerne známku látku. Používa sa napríklad ako imunosupresívum na predchádzanie odmietnutiu transplantovaných orgánov, najmä obličiek. Využitie taktiež našiel aj pri liečbe určitých druhov rakovín. V niektorých prípadoch sa rapamycín používa aj na prevenciu restenózy (znovuzúženie ciev).
Rapamycín má aj ďalší a málo preskúmaný účinok, hovoria vedci
No zdá sa, že vedci z Max Planckova ústavu pre biológiu odhalili ďalší účinok tohto lieku. Zaujímali sa o skúmanie jeho vlastností proti starnutiu.
Výskumníci zistili, že rapamycín aktivuje u ovocných mušiek takzvané endolyzozómy, ktoré majú v našich bunkách podobnú funkciu ako žalúdok, čím sa otvárajú nové cesty pre liečenie ľudí.
Pochopenie, ako rapamycin predlžuje dĺžku dožitia, je kľúčové, aby sa predišlo nežiaducim vedľajším účinkom. Rapamycin predlžuje mieru dožitia prostredníctvom dvoch mechanizmov a to prostredníctvom zvýšenia autofágia (Autofágia je prirodzený regulačný proces, ktorý bunky používajú na odstraňovanie poškodených alebo nefunkčných bielkovín a organel) a znížená aktivity proteínu nazývaného S6K. Ale samotný mechanizmus, ktorý sa skrýva za týmto fenoménom, nie je zatiaľ riadne preskúmaný. Nový výskum vedcov ale priniesol do tejto problematiky nový pohľad.
Neprehliadnite
Výskumníci bližšie skúmali, ako zmenená aktivita S6K ovplyvňuje endolyzozómy. Tieto bunkové štruktúry rozkladajú materiál v bunkách a zohrávajú dôležitú úlohu v regulácii rôznych bunkových procesov, ako sú zápalové reakcie.
„Keď sme potlačili aktivitu S6K alebo zápalovú signalizáciu v tukovom tele, muchy žili dlhšie, vykazovali lepšiu imunitnú funkciu v starobe a boli schopné účinnejšie odstraňovať bakteriálne infekcie,“ vysvetľuje Pingze Zhang, prvý autor štúdie. „V konečnom dôsledku predpokladáme, že endolyzozómy zabraňujú vekom podmienenému nárastu prozápalových faktorov a že to je presne miesto, kde rapamycín útočí,“ uzatvára Sebastian Grönke.
Rapamycín možno preto potenciálne pokladať za sľubný liek proti starnutiu, ktorý zlepšuje zdravie v starobe a zmierňuje pokles imunitných funkcií súvisiaci s vekom. Ako podotýkajú ale vedci, tak je potrebné vykonať ešte ďalšie experimenty a to aj priamo na ľuďoch, aby sa účinky lieku viac prebádali.
Vedci tiež identifikovali dôležité spojenie medzi endolyzozomálnym systémom a zápalom súvisiacim s vekom: proteín syntaxín 13. Tento proteín je zvýšený v pečeni myší liečených rapamycínom, čo naznačuje, že regulácia endolyzozomálneho systému a kontrola zápalových dráh počas starnutie, je podobné medzi muchami a myšami.
Komentáre