Žena z Lagmansörenu, ktorá žila v dobe kamennej, dostala tvár. Jej život ale zostáva zahalený rúškom tajomstva
V roku 1923 našli v švédskej dedine pozostatky ženy a malého dieťaťa. Dozvieme sa niekedy, aký bol ich vzťah?
O jej existencii sa vedelo už takmer sto rokov, no jej podobizeň je novinkou. Reč je o žene z doby kamennej, ktorá žila na Zemi pred 4-tisíc rokmi. Nazýva sa aj Žena z Lagmansörenu. Dnes sa jej podobizeň nachádza v múzeu Västernorrlands a ponúka fascinujúci pohľad nielen do minulosti, ale aj do života našich predkov.
Jej pozostatky boli objavené v roku 1923 počas konštrukcie cesty v švédskej dedine Lagmansören. Vedľa nej našli ešte jednu kostru, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou patrila 7-ročnému chlapcovi. Ich vzťah ale ostáva neznámy.
„Dnes je jednoduché myslieť si, že išlo o matku a syna. Aj keď aj to je jednou z možností, rovnako mohli byť súrodenci alebo priatelia z jedného kmeňa. DNA sa nezachovala tak dobre, aby sme dokázali určiť ich vzťah,“ vyjadril sa Oscar Nilsson, ktorý sa venoval rekonštrukcii ostatkov.
Pozostatky našli v hrobe prikrytom skalami, ktoré vytvarovali do tvaru rakvy, píše Live Science. Predpokladá sa že žena umrela vo veku od 20 do 30 rokov a jej výška bola 150 cm. Ani na pomery našich predkov nebola vysokého vzrastu. Pozostatky neukázali žiadnu stopu podvýživy, chorôb, či iných zranení. Úmrtie dôsledkom choroby sa nevylučuje, no mohlo ísť o chorobu, ktorá po sebe nenechala výrazné stopy.
„Zdá sa, že viedla dobrý život,“ poznamenal Nilsson.
Rekonštrukcia podoby
Oscar Nilsson je známy niekoľkými rekonštrukciami. Pracoval napríklad na kráľovnej z kmeňa Wari a mužovi z doby kamennej, ktorého hlavu našli nabodnutú na kole. V prípade ženy z Lagmansörenu sa snažil zohľadniť jej pohlavie, vek a etnikum, no niektoré detaily boli ponechané na jeho interpretácii. Kvôli poškodenej DNA nedokázali určiť farbu vlasov a očí ženy, preto musel Nilsson urobiť rozhodnutie, ktoré bolo podložené jeho vedomosťami.
Do Škandinávie prišli dokopy tri vlny prisťahovalcov. Prvá sa objavila pred približne 10-tisíc rokmi. Táto populácia bola špecifická tmavou pokožkou a modrými očami. Druhá vlna sa objavila pred 4-tisíc rokmi v dobe, kedy bola žena nažive. Táto populácia mala svetlú pokožku, tmavé vlasy a hnedé oči. Poslednou bola vlna prisťahovalcov z novodobej Ukrajiny. Tí mali trošku tmavšiu pokožku ako predchádzajúca vlna. Títo prisťahovalci dorazili na územie pred 3,5-tisíc rokmi.
Neprehliadnite
Druhá vlna prisťahovalcov sa skladala prevažne z farmárov. Je možné, že sa žena živila takýmto spôsobom, no je pravdepodobné, že sa venovala aj lovu.
Čo sa týka oblečenia, to navrhli na základe podnebia, štýlu života a materiálov, ktoré mohla mať žena k dispozícii. Odev navrhli z jelenej a losej kože. Obuv vytvorili zo sobej, bobrej a líščej kože. Tím sa inšpiroval aj koženým oblečením, ktoré mal na sebe ľadový muž Özti. Jeho zachovalé ostatky sa našli v talianskych Alpách. Predpokladá sa, že Özti žil pred 5 300 rokmi.
Komentáre