Zem si už prešla niekoľkými veľkými katastrofami: Za tie najväčšie môže nečakaný páchateľ

Prekvapujúce výsledky nového výskumu ponúkajú časovú os a možnú príčinu vznik najničivejších období sopečnej činnosti.

sopecna erupcia
Zdroj: unsplash.com (Valérie Le Bouteiller), úprava Vosveteit.sk

Zem si v minulosti prešla niekoľkými apokalyptickými katastrofami, ktoré viedli k masovému vymieraniu života na planéte. Vedci z Trinity College Dublin veria, že za tieto drastické zmeny môže vulkanická činnosť a vo svojom novom výskume začínajú bližšie rozumieť časovej osi, katastrof, rovnako ako aj tomu, čo im mohlo predchádzať.

Výsledok štúdie prekvapil. Podľa jej autorov je spomaľovanie pohybu kontinentálnych platní to, čo umožnilo magme vystúpiť na povrch Zeme a odštartovať devastujúce rany, ktorými si v minulosti planéta prešla. V histórii planéty vzniklo niekoľko takzvaných veľkých magmatických provincií, pričom tá najväčšia zodpovedala výraznému zvýšeniu oxidu uhličitého v atmosfére. To viedlo k zvýšeniu teplôt a následne masovému vymieraniu života ako na súši, tak aj vo vodných ekosystémoch.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Počas výskumu vedci analyzovali vzorky, ktoré našli v 1.5 km hlbokom vrte vo Walese. Tieto vzorky sa datujú 183-miliónov rokov do minulosti a prepájajú dve významné udalosti z tohto obdobia. Skúmané obdobie sa totiž chápe ako obdobie najdramatickejších klimatických a environmentálnych zmien. Zároveň sa zhoduje s obdobím výraznej sopečnej činnosti a uvoľnenia masívneho množstva sklenníkových plynov do atmosféry Zeme. Uvoľnenie skleníkových plynov prebiehalo na južnej pologuli v oblastiach dnešnej Afriky, Antarktídy a Austrálie.

Pohyb kontinentálnych platní

Rekonštrukciou pohybu kontinentálnych platní sa výskumníkom podarilo odhaliť, čo mohlo viesť k ničivým zmenám, ktorými si planéta pred takmer dvesto miliónmi rokov prešla. V minulosti prevládal názor, že za ne mohol vzostup magmy z hlbín Zeme na povrch. Nemusí to tak byť, pretože výsledky nového výskumu naznačujú niečo iné. Každoročný pohyb kontinentálnych platní o niekoľko centimetrov bráni magme preraziť kontinentálnu kôru.

„Zdá sa, že len keď pohyb platní zastane takmer na nulu, tak sa magma dokáže dostať na povrch. Tam vytvára veľké magmatické provincie a sieť vulkanických erupcií,“ vysvetľuje vedúci štúdie, Micha Ruhl.

Spomalenie pohybu kontinentálnych platní mohlo riadiť nástup a trvanie mnohých ďalších sopečných udalostí, ktorými si planéta počas svojej histórie prešla. To znamená, že pohyb kontinentálnych platní je zároveň jedným z kľúčových procesov pre riadenie podnebia a života na planéte.

Pozeraním sa do minulosti na výrazné udalosti vedci získavajú pochopenie pre rôzne procesy, ktoré ovplyvňujú podmienky na planéte. V tomto prípade poodhalili globálny uhlíkový cyklus, presnejšie rôzne faktory vedúce ku zmenám v množstve oxidu uhličitého v atmosfére. Získavajú tak lepšiu predstavu o tom, aké procesy riadia „body zlomu“ a môžu destabilizovať klimatický systém planéty.

S hrozbou globálneho otepľovania momentálne hrozí prekročenie niekoľkých bodov zlomu. Aj ľudská činnosť prispieva k zmene klimatických podmienok, čo sa zas odzrkadľuje napríklad na roztápaní ľadovcov. Ak prekročíme bod zlomu, zmeny napáchané globálnym otepľovaním už budú sebestačné, teda budú pokračovať aj keby sa podmienky stabilizovali.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre