Riziko prekonania viacerých klimatických zlomových bodov eskaluje: Vedci varujú, že nám hrozí nezvratná katastrofa

Podľa nového výskumu sa rútime k horšiemu scenáru, no Zem už mohla opustiť "bezpečnú zónu".

Za posledný rok ľudstvo zaznamenalo najväčší nárast metánu v atmosfére
Zdroj: Unsplash (Chris LeBoutillier, Naja Bertolt Jensen, Justin Bautista), Úprava: Vosveteit.sk

Výskum z University of Exeter prichádza s vážnym varovaním. Ak dovolíme globálnemu otepľovaniu prekročiť hranicu 1,5 °C, riskujeme spustenie reťazovej reakcie udalostí, ktoré už ľudstvo nebude mať šancu zvrátiť. Situácia sa podľa autorov štúdie zhoršuje s každou desatinou stupňa.

Súčasná situácia ohľadom globálneho otepľovania so sebou prináša riziko preklopenia piatich bodov zlomu. Tie definovala štúdie z roku 2008 a vo svojej novej práci vedci rozširujú potenciálne body zlomu z deviatich na šestnásť. Medzi najvýraznejšie body zlomu sa radí roztápanie pevninských ľadovcových príkrovov v Grónsku a Západnej Antarktíde, topenie trvalo zamrznutých regiónov, masové vymieranie korálových útesov a kolaps konvekčných dejov v Labradorskom mori.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ak budú teploty vyššie o 1,5 °C ako teploty pred priemyselnou revolúciou, všetky vyššie spomínané riziká s vysokou pravdepodobnosťou nastanú. Ak Zem dosiahne hranicu 1,5 °C, objaví sa päť ďalších bodov zlomu.

„Už teraz vidíme znaky destabilizácie v ľadovcových príkrovoch Grónska a Západnej Antarktídy. Zároveň vnímame aj topenie sa trvalo zamrznutých regiónov,“ vysvetľuje vedúci štúdie, David Armstrong McKay.

Riziko rastie

Dodáva, že ak chceme riziko dosiahnutia bodov zlomu znížiť, musíme rapídne znížiť produkované emisie a to okamžite. Situácia však môže byť ešte horšia. Ak sa teploty zvýšia o 2 °C, riziko dosiahnutia spomínaných bodov zlomu bude ešte vyššie a ak sa teploty zvýšia od 2,5 až do 4 °C, riziko bude veľmi vysoké.

Niektoré štúdie sa domnievajú, že Zem už opustila bezpečnú zónu, teda relatívne stabilné klimatické podmienky. Túto zónu opustila keď teploty vzrástli o 1 °C od teplôt pred priemyselnou revolúciou. OSN sa Parížskou dohodou zaviazala udržať otepľovanie pod hranicou 2 °C a v lepšom prípade pod hranicou 1,5 °C. Štúdia však naznačuje, že ani tieto hranice nie sú úplne bezpečné.

Ak chce mať ľudstvo 50% šancu na to, že sa nám podarí udržať teploty na hranici 1,5 °C, do roku 2030 musí znížiť emisie o polovicu a dosiahnuť nulu do roku 2050.

„Svet sa momentálne rúti k otepľovaniu o dva až tri stupne Celzia,“ vysvetľuje Johan Rockstrom, spoluautor štúdie.

V momente keď Zem prekročí rizikové body zlomu, dopad na ľudstvo by bol katastrofálny, vysvetľujú autori. Ak chceme udržať Zem obývateľnú, teraz je najvyšší čas urobiť všetko čo je v našich silách pre to, aby sme zabránili prechodu za tieto hraničné body. Autori apelujú na to, že sa počíta každá desatina stupňa Celzia.

Prekročenie bodu zlomu znamená, že aj ak by sa nám podarilo otepľovanie zastaviť, zmena už dosiahla taký rozmer, že bude pokračovať aj naďalej. Niektoré systémy sa dokážu zmeniť za jednu dekádu, iným môže prechod trvať aj tisíce rokov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre