Záhadná kostra z roku 2003, o ktorej si mnohí myslia, že ide o mimozemšťana, má úplne iný pôvod
V púšti Atacama výskumníci objavili mimoriadne zvláštnu kostru. Trvalo 5 rokov, kým vedci zistili jej pôvod.
V opustenom meste v púšti Atacama sa ukrývala kostra, ktorú vedci pomenovali Ata. Našli ju pred viac ako desaťročím a dokázala si strhnúť pozornosť celého sveta. Kostra bola vysoká približne 15 cm a pôsobila naozaj bizarne. Ľudia začali špekulovať o tom, či nejde náhodou o kostru mimozemskej bytosti, informuje Eurekalert.
V roku 2018 však vedci zo Stanfordskej univerzity publikovali štúdiu, ktorá po viac ako piatich rokoch usilovnej práce dokázala priniesť odpoveď. Nielenže potvrdili, že ide naozaj o človeka, výskumníci odhalili aj mutácie zodpovedné za bizarný tvar kostry. V niekoľkých génoch zodpovedných za vývoj kostí, sa podarilo nájsť mutácie, z ktorých niektoré neboli predtým vedecky popísané.
„Vo väčšine prípadov sa doktori pokúšajú nájsť jednu „hlavnú“ mutáciu, ktorá by mohla vysvetliť netradičný vzhľad dieťaťa. V tomto prípade sme presvedčení, že sa pokazilo niekoľko vecí,“ vysvetlil jeden z autorov štúdie, Atul Butte.
Hoci bola Ata kontroverzným objavom, DNA analýza potvrdila, že ide o človeka. Autori štúdie navyše dokázali zistiť, že išlo o ženu, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou plodom, hoci kompozícia kostí hovorila o 6-ročnom dieťati. Z toho výskumníci usúdili, že Ata mala s najväčšou pravdepodobnosťou mimoriadne vzácnu mutáciu, ktorá spôsobila urýchlený vývoj kostí.
Človek alebo nie?
Aby pochopili genetiku kostry, autori výskumu odobrali malú vzorku DNA z rebier a následne sekvenovali jej celý genóm. Predpokladá sa, že kostra nie je staršia ako 40 rokov, preto je jej DNA moderná a ešte stále relatívne nepoškodená. DNA sa zároveň zhodovala s DNA človeka, až na 8%. Autori štúdie ale skonštatovali, že za to môže poškodená vzorka. O niečo neskôr vedci vykonali presnejšiu analýzu, ktorá ukazovala 98% zhodu.
Vedci zistili, že Ata s najväčšou pravdepodobnosťou trpela nanizmom, alebo inak, bola „trpaslíkom“. Iné mutácie viedli k chorobám, no nikdy predtým sa nespájali s rastom kostí alebo poruchami vo vývoji.
Neprehliadnite
„Pointou našej práce bolo dokázať, že by sme nemali prestať hľadať ani vtedy, ak objavíme nejaký gén ktorý by dokázal vysvetliť symptómy. Vždy platí, že sa môže pokaziť viac vecí a oplatí sa získať úplnú diagnózu, obzvlášť s postupujúcim odborom génovej terapie,“ tvrdil Butte.
Autori štúdie veria, že jedného dňa by ľudstvo dokázalo vyliečiť genetické poruchy, ktoré môžu za zvláštny výzor kostry Ata. Práve preto by mali lekári vedieť, či daná osoba trpí poruchou jedného génu, alebo je v hre viacej génov, ktoré majú určité mutácie.
Krátko po tejto štúdii vedci z University of Otago vydali vlastnú prácu, v ktorej výsledky napadli. Podľa ich štúdie sa nenašli žiadne anomálie, ktoré v tejto práci autori objavili. Podobná kostra sa však našla aj v ruskej dedine Kaolinovy.
Komentáre