Záhada solárneho vetra vyriešená: Netradičnou metódou sa vedci dostali k významnému objavu
Ako unikajú častice solárneho vetra do vesmíru? Po prvýkrát v histórii vedci zaznamenali takzvanú koronálnu sieť.
Ako dokáže Slnko vystreliť do vesmíru častice, ktoré sa nachádzajú v solárnom vetre? Túto otázku sa podarilo v novej štúdii zodpovedať vedcom z inštitútu Maxa Plancka. Podarilo sa im tak vyriešiť jednu zo záhad našej domovskej hviezdy.
Vedci získali vďaka meteorologickým satelitom GOES pohľad na kľúčový región solárnej korony, ktorý donedávna ostal ukrytý pred ich zrakom. Štúdia tohto regiónu odhalila prepletenú sieť plazmových štruktúr, ktorá pripomína pavučinu. Dáta zo satelitov spojili s počítačovými modelmi a prišli na to, že kde tieto štruktúry medzi sebou reagujú, tam nastáva únik častíc do vesmíru.
Satelity GOES sú sieťou zariadení, ktoré obiehajú našu planétu vo výške 36-tisíc km už od roku 1974. Postupom času vedci pridávali do siete novšie satelity. Systém GOES monitoruje počasie našej planéty, no posledné tri satelity sa pozerajú aj na Slnko a pomáhajú nám predpovedať vesmírne počasie.
V roku 2018 sa táto trojica pozrela na vonkajšie vrstvy solárnej korony, no zaznamenala aj zábery po jej stranách.
„Mali sme vzácnu možnosť použiť prístroje neobyčajným spôsobom. Nevedeli sme, či bude naša metóda fungovať, no vedeli sme, že ak áno, dopracujeme sa k dôležitým objavom, vysvetľuje Dan Seaton, ktorý viedol pozorovania Slnka.
Výnimočný objav
Kombináciou fotografií z rôznych uhlov umožnila vedcom zachytiť vrstvu solárnej atmosféry, ktorá sa nachádza 350-tisíc km nad žeravým povrchom hviezdy. Túto vrstvu zachytili satelity v ultrafialovom spektre. Na Slnko sa pozerajú aj ďalšie vedecké satelity, no tie väčšinou skúmajú hlbšie alebo vyššie vrstvy. Stredná korona ostávala pre vedcov slepým miestom. Práve v tejto vrstve sa však odohrávajú procesy, ktoré ovplyvňujú solárny vietor.
Neprehliadnite
Solárny vietor je prúd nabitých častíc, ktoré Slnko „vyhadzuje“ do vesmíru, až k okrajom Slnečnej sústavy. Vytvára takzvanú heliosféru, bublinu ktorá označuje hranicu vplyvu Slnka. Solárny vietor sa môže deliť na rýchly a pomalý. Rýchly solárny vietor dosahuje rýchlosť až 500 km/s a vzniká v koronálnych dierach, ktoré sa na UV záberoch javia ako tmavé miesta. Zdroj pomalého vetra nie je až tak jasný. Aj tento typ sa pohybuje vesmírom vysokými rýchlosťami od 300 do 500 km/s.
Vedci si všimli, že dve koronálne diery sa nachádzali blízko regiónu so silným magnetickým poľom. Predpokladajú preto, že interakcie medzi týmito dvoma regiónmi môžu byť začiatočným bodom pre pomalý solárny vietor. Nad týmto regiónom satelity GOES zaznamenali predĺžený prúd plazmy, ktorý smeruje od Slnka. Súbor týchto štruktúr vedci označujú ako pavučinu, ktorá je neustále v pohybe. Túto pavučinu sa vedcom podarilo zachytiť po prvýkrát v histórii.
Autori štúdie dúfajú, že sa im v budúcnosti podarí získať viac informácii. Na rok 2024 plánuje Európska vesmírna agentúra misiu Proba-3, ktorá sa zameria na vrstvu strednej korony.
Komentáre