Webbov teleskop sa pozrel na mimoriadne vzácnu binárnu sústavu: Tieto prstence svetla sú výsledkom jedinečného procesu

Binárna sústava WR 140 sa nachádza v súhvezí labuť a tvoria ju dve vzácne hviezdy.

Webbov teleskop prináša záber z mimoriadne vzácnej sústavy
Zdroj: NASA, JWST, Úprava: Vosveteit.sk

Webbov vesmírny teleskop zachytil už množstvo dychberúcich záberov a tentokrát nám prináša ďalší, na ktorom si môžete všimnúť jedinečný fenomén – prstence svetla vyžarujúce v smere od hviezdy, informuje Science Alert.

Na zábere si môžete všimnúť aj difrakčné hroty, ktoré sú špecifickou charakteristikou Webbovho teleskopu. Tie reálne vidieť nemožno, no koncentrické prstence svetla sú reálne a vznikajú na základe fascinujúcej vlastnosti. Hviezda na zábere je v skutočnosti binárny pár, teda sústava dvoch hviezd. Nazýva sa WR 140 a nachádza sa v súhvezdí Labuť a interakcia dvoch vzácnych hviezd vedie ku vzniku pravidelných erupcií prachu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Webbov teleskop prináša záber z mimoriadne vzácnej sústavy
Zdroj: JWST

Prstence voľným okom nevidno, no žiaria v infračervenom spektre. Prostredníctvom citlivého nástroja MIRI (pozn. redakcie: Mid-Infrared Instrument) sa ich podarilo zachytiť na tomto jedinečnom zábere. Vedecký prístroj MIRI je vybavený ako kamerou, tak aj spektografom a pracuje v strednom infračervenom spektre. Pokrýva vlnové dĺžky od 5 do 28 mikrónov.

Binárna sústava, z ktorej prstence vychádzajú, sa radí k mimoriadne unikátnym exemplárom. Skladá sa totiž z Wolf-Rayetovej hviezdy – vzácnym typom hviezdy na konci svojho života, ktorá rapídne prichádza o svoju hmotu. Jej spoločníkom je ďalší unikát. Ide o hviezdu typu O. V tomto prípade ide o masívnu a žeravú hviezdu žiariacu na modrobielo. Kvôli svojej veľkosti sa hviezdy typu O nedožívajú veľmi dlhú dobu.

Extrémne vzácna sústava

Obe hviezdy v sústave produkujú rýchle solárne vetry dosahujúce rýchlosť až 3-tisíc km/s a rapídne prichádzajú o svoju hmotu. Situáciu komplikuje aj ich obežná dráha, ktorá je eliptická. To znamená, že hviezdy majú bod, kedy sú od seba najďalej a bod, v ktorom sú naopak najbližšie. Keď sa nachádzajú v najbližšom bode –  periapsíde, mimoriadne silné solárne vetry oboch hviezd sa zrazia.

To vytvorí šok v materiáli okolo hviezd, čo urýchľuje častice a vytvára röntgenové žiarenie. Zároveň vzniká prach, keď sa materiál v hviezdnych vetroch ochladí. Vzniknutý prach je formou uhlíka a pohlcuje ultrafialové žiarenie hviezd. To ho zahrieva a dôsledkom toho teplo vyžaruje späť do vesmíru, vo forme infračerveného žiarenia, ktoré zachytil Webbov ďalekohľad.

Prach je následne odfúknutý smerom von a vytvára prstence, ktoré si môžete všimnúť na zábere. Hviezdy okolo seba obehnú raz za takmer osem rokov, čiže proces opísaný vyššie sa odohráva pravidelne a pomocou prstencov môžu astronómovia veľmi ľahko určiť časové obdobie. Viditeľných je približne 20 prstencov čo znamená, že tento proces trvá najmenej 160 rokov. Posledný stret hviezdnych vetrov zaznamenali astronómovia v roku 2016.

Vedci  pripravujú aj štúdiu, ktorá sa pozrie hlbšie do tejto zvláštnej binárnej sústavy. Existuje možnosť, že s ďalšími pozorovaniami sa im podarí odhaliť niečo nové o dvojici mimoriadne vzácnych hviezd.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre