Webb zistil, čo sa stalo s masívnou hviezdou, ktorá ešte v roku 2009 zrazu zmizla
N6946-BH1 v roku 2009 zmizla z oblohy a dlho sa nevedelo, čo sa s hviezdou stalo.
V roku 2009 astronómovia pozorovali naozaj bizarný prípad. Hviezda, ktorá bola približne 25-krát hmotnejšia ako Slnko, prešla obdobím zvyšovania jasnosti, až kým nesvietila približne 2-miliónykrát viac ako naša hviezda. Astronómovia čakali, že už čoskoro exploduje ako supernova, no to sa nestalo.
Namiesto toho hviezda opäť stmavla, a keď po nej pátrali rôzne teleskopy, tie na jej mieste nenašli nič, informuje portál Universe Today. Hviezda ktorú opisujeme sa označuje ako N6946-BH1 a dnes ju astronómovia považujú za nepodarenú supernovu. Astronómovia predpokladajú, že namiesto toho, aby hviezda explodovala, tak sa rovno pod vlastnou gravitáciou zrútila a vytvorila čiernu dieru, preto označenie “BH1” z anglického black hole – čierna diera.
Vedci dlho nevedeli potvrdiť, či z masívnej hviezdy skutočne vznikla čierna diera. Pozreli sa preto na sústavu pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba a konečne dostali po rokoch odpoveď. Webb sa na sústavu pozrel pomocou inštrumentov NIRCam a MIRI. Pozorovania ukázali jasný infračervený zdroj, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje prašnú obálku obklopujúcu miesto, kde sa nachádzala hviezda.
Tento zdroj by mohol predstavovať materiál vylúčený z hviezdy počas jej rozjasňovania, zároveň by však mohol predstavovať materiál padajúci do čiernej diery, no to je o niečo menej pravdepodobné. Výskumníci však zároveň objavili až tri ostatkové objekty, nie jeden. To znamená, že asi nepôjde o nepodarenú supernovu.
Autori štúdie predpokladajú, že mohlo v sústave dôjsť k zlúčeniu dvoch hviezd. Keď astronómovia v roku 2009 sústavu pozorovali, nevideli jednu hviezdu, ale rozjasnenie, ktoré spôsobili dve zlučujúce sa hviezdy. Následne jas sústavy poklesol. Dáta poukazujú na to, že sa v sústave zlúčili dva objekty, no vedci nemôžu zatiaľ vylúčiť ani scenár nepodarenej supernovy.
Neprehliadnite
“Naše chápanie supernov a čiernych dier sa tým pádom komplikuje,” uvádzajú autori.
Zlúčenie dvoch hviezd alebo čierna diera?
Zachytené gravitačné vlny observatóriom LIGO naznačujú, že čierne diery sú v našej galaxii pomerne bežné. Predpokladá sa, že z niektorých masívnych hviezd sa na sklonku života stanú čierne diery. Vedci však zatiaľ nedokážu povedať, či masívne hviezdy najprv explodujú ako supernovy a až potom vzniká čierna diera. Aj po supernove môže existovať dostatok hmoty na to, aby čierna diera vznikla.
Ak by masívne hviezdy končili svoj život supernovou a až potom vytvorili čierne diery, astronómovia by mali problém vysvetliť, ako vznikli najväčšie čierne diery v našej galaxii. Vedci momentálne objavujú dva typy čiernych dier. Prvým sú čierne diery, ktoré vznikajú po zániku masívnej hviezdy a majú približne do stonásobku hmotnosti Slnka. Potom sú supermasívne čierne diery, ktoré typicky ležia v jadrách galaxií. Hmotnosť týchto gigantov sa bežne počíta v miliónoch až miliardách solárnych hmotností.
N6946-BH1 sa od nás nachádza približne 22-miliónov svetelných rokov a leží v inej galaxii. Vedci sú ohromení, že Webb dokázal na takú diaľku odhaliť niekoľko infračervených zdrojov. Zároveň veria, že v budúcnosti objavia aj iné podobné objekty a dokážu popísať rozdiel medzi zlúčeniami hviezd a nepodarenými supernovami.
Komentáre