Veľký tresk je mŕtvy, nech žije veľký tresk! Prečo sa strhol rozruch okolo najnovších dát z Webbovho ďalekohľadu?
Určitá skupina vedcov sa stavia proti teórii veľkého tresku a presadzuje myšlienku statického vesmíru.
Webbov vesmírny ďalekohľad sa nedávno pozrel na začiatok nášho vesmíru a dáta, ktoré zachytil rozvírili vášnivú diskusiu vo vesmírnej komunite. Niektoré vedecké štúdie prišli s odvážnym tvrdením, že Webb „zabil“ teóriu veľkého tresku – akceptovanú teóriu o tom, ako sa začalo všetko, čo dnes poznáme.
Teóriu veľkého tresku držia nad vodou dva faktory. Jedným je ten, že vesmír expanduje, čo vedci pozorujú na dopplerovom posune vzdialených galaxií. Keď sa určitý objekt od nás vzďaľuje, svetlo ktoré vyžaruje sa posúva do červenšieho spektra, zatiaľ čo približujúce sa objekty sa javia ako modrejšie. Práve dopplerov posun jasne naznačuje, že vesmír expanduje vo všetkých smeroch.
Druhým dôkazom veľkého tresku je kozmické mikrovlnné žiarenie. To vedcom naznačuje, že kedysi dávno bol vesmír oveľa hustejší a horúcejší, vysvetľuje portál Universe Today. Dnes však vedci poznajú aj takzvaný štandardný kozmologický model alebo inak LCDM model. Ten popisuje to, že vesmír vznikol veľkým treskom a tvorí ho hmota, temná hmota a temná energia. Všetko, čo momentálne môžu vedci pozorovať, súhlasí s modelom LCDM.
Rozruch okolo objavu Webbovho teleskopu nastal kvôli takzvanému Tolmanovmu testu povrchového jasu, ktorý zostavil v 30. rokoch minulého storočia Richard C. Tolman. Podstatou tohto testu je porovnanie zdanlivej jasu galaxie s jej zdanlivou veľkosťou. Vo všeobecnosti platí, že čím väčšia galaxia, tým jasnejšia by mala byť. Pomer jasu k veľkosti sa označuje ako povrchový jas a pri všetkých galaxiách by mala byť približne rovnaká. Tolmanov test predpovedá, že všetky galaxie by mali mať v statickom vesmíre rovnakú povrchový jas.
Zabil Webb teóriu veľkého tresku?
Vedci si však všimli, že vzdialenejšie galaxie majú nižší povrchový jas ako tie bližšie, pričom táto hodnota je proporčná k červenému posunu galaxie. Problém je, že ak by galaxie od nás „utekali“ preč vplyvom expanzie vesmíru, vedci by pozorovali dva tmavnúce efekty – jeden spôsobený dopplerovým posunom a druhý zväčšujúcou sa vzdialenosťou. Vedci pozorujú len dopplerov posun.
Neprehliadnite
Istá skupina vedcov nesúhlasí s teóriou veľkého tresku, namiesto toho presadzuje hypotézu unaveného svetla. Jej základom je myšlienka, že svetlo postupom času stráca energiu. Ak je toto tvrdenie pravdivé, potom by mohol byť vesmír statický a teda sa žiaden veľký tresk nedial.
Kde do toho všetkého zapadá Webbov vesmírny ďalekohľad? Dáta, ktoré nám priniesol, totiž vyvolávajú rovnaký rozruch ako v roku 2014 pozorovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Eric Lerner spolu s vedeckým tímom vydal v tomto roku štúdiu, ktorá presadzovala teóriu unaveného svetla a myšlienku statického vesmíru. V tej dobe jeho štúdiu podporovali dáta z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a rovnako ich podporujú aj nedávne dáta z Webbovho vesmírneho ďalekohľadu. Má to však jeden háčik, podporujú aj LCDM model, čo autor štúdie nespomenul.
Webbov vesmírny ďalekohľad ale môže priniesť výrazné zmeny v modeli LCDM, no nie spôsobom, aký odporcovia veľkého tresku čakajú. Počas skúmania ranného vesmíru Webb objavil oveľa viac vzdialených galaxií, než by malo existovať. Krátko po období temna, ére kedy neexistovali hviezdy ani galaxie, vznikli prvé kozmické štruktúry. Podľa teórie vedcov by malo ísť len o hŕstku mladých a primitívnych galaxií, no Webb objavil, že ich je pomerne veľa a sú vyvinuté.
Komentáre