Vedci tvrdia, že našli „chemický odtlačok“ z údajnej jadrovej nehody z roku 2017, ktorá sa mala odohrať v Rusku
Podľa ich slov sa v roku 2017 udiala explózia v ruskom závode Majak
Posledné tri roky monitorovala skupina vedcov, známych aj ako Ring of Five utajený jadrový incident, ktorý sa mal odohrať údajne v Rusku, v roku 2017.
Ring of Five (pozn. redakcie: Ro5) je neoficiálny spolok vedcov v Európe, ktorý pozoroval známky zvýšenej radiácie v zemskej atmosfére od roku 1980. Vo svojich začiatkoch sa do programu zapojili vedci z piatich krajín, ktorými boli Nemecko, Fínsko, Švédsko, Nórsko a Dánsko. Po černobyľskej tragédii v roku 1986 sa pridali aj ostatné krajiny, aby program získal väčšie pôsobenie. V súčasnosti pomáhajú vedci z 22 krajín, píše portál businessinsider.com.
2. októbra 2017 dostal spolok Ring of Five upozornenie od talianskych vedcov. V Miláne sa objavili zvýšené hodnoty ruténia-106, čo je rádioaktívny izotop. Tento objav znamenal zároveň prvý výskyt ruténia-106 v atmosfére, od tragédie v Černobyle.
„Boli sme zaskočení, Nečakali sme že sa vo vzduchu objaví rádioaktivita. Kontrolovali sme vzdušné filtre tak, ako to robíme na týždennej báze a odrazu sme dostali nečakané výsledky,“ hovorí Georg Steinhauser, profesor na univerzite v Hannoveri.
Rusko v decembri 2017 priradilo radiáciu k satelitu, ktorý pravdepodobne zhorel v atmosfére, no podľa najnovších štúdií vedcov sa táto verzia vylučuje. V júli 2019 skupina Ring of Five sprístupnila dôkazy, ktoré hovoria o explózii v závode na spracovanie jadrového paliva Majak. Ten býval kedysi centrom sovietskeho nukleárneho programu. V roku 1957 sa v závode stala nehoda, ktorá bola po Fukušime a Černobyli treťou najhoršou jadrovou nehodou.
Zároveň však treba dodať, že oblak, ktorý bol pozorovaný v roku 2017, tak bol dostatočne zriedený, aby nespôsobil ľuďom ujmu. Celková rádioaktivita však bola niekde medzi 30 až 100 násobkom úrovne žiarenia, ktorá bola uvoľnená vo Fukušime v Japonsku v roku 2011.
Neprehliadnite
Dôkazy o explózii
Ku koncu roka 2019 sa vedcom podarilo lokalizovať epicentrum radiačného úniku, ktoré sa nachádza v mieste závodu Majak. Odtiaľ sa radiácia šírila do strednej Európy, Škandinávie a Talianska. Tretia štúdia, zverejnená v pondelok 15.6. 2020, ponúka nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že sa explózia viaže k spracovaniu jadrového odpadu. Ide o metódu, ktorá oddelí plutónium a urán od použitého jadrového paliva. Závod Majak je najväčším závodom na spracovanie jadrového odpadu v ohraničenej oblasti, čiže sa z neho stáva najpravdepodobnejšia, ak nie jediná možnosť.
„Nezabúdajme, že Majak je vojenské zariadenie a Ruská federácia nerada hovorí o svojich vojenských zariadeniach,“ hovorí Georg Steinhauser.
Za normálnych podmienok závody čakajú najmenej tri roky, než začnú spracovávať použité jadrové palivo. V tomto prípade však ku spracovaniu došlo už po dvoch rokoch. Znamená to, že v tom čase sa z procesu stala exotermická činnosť, ktorá inými slovami vypúšťa teplo. To sa stalo bodom zlomu pre už dosť turbulentný proces.
Samozrejme, že nehoda v závode Majak je v porovnaní s Černobyľom ničím. Počas černobyľskej explózie sa do ovzdušia dostalo 5.3 milióna terabecquerelov (pozn. redakcie: jednotka rádioaktivity) rádioaktívneho materiálu. Explózia v závode Majak vypustila do vzduchu odhadom 250 terabecquerelov ruténia.
Napriek tomu však Steinhauser radí, aby sa monitorovala bezpečnosť potravín v okolí závodu, ak sa rádioaktivita dostala do pôdy, či vody.
Komentáre