Vedci si po prvýkrát v histórii všimli „dúhu“ v atmosfére vzdialenej exoplanéty
Exoplanéta WASP-76b je známa ako pekelná planéta a astronómovia odhaľujú jednu z jej najväčších záhad.
Vesmírny teleskop CHEOPS sa nedávno zameral na záhadnú exoplanétu WASP-76b, ktorú môžeme charakterizovať ako mimoriadne horúceho plynného obra. Planéta sa ale vyznačuje ešte jednou zvláštnou vlastnosťou, asymetriou v pozorovanom svetle medzi východným a západným terminátorom, informujú vedci z univerzity UNIGE.
Terminátor je pomyselná čiara, ktorá oddeľuje nočnú stranu od dennej. Výskumníci sa domnievali, že pozorované rozdiely vznikajú kvôli fenoménu, ktorý sa označuje ako “glory”. Ide o svetelný fenomén, veľmi podobný tradičnej dúhe. Glory vzniká, keď sa svetlo hviezdy odrazí od oblakov v atmosfére planéty, ktoré sa skladajú z perfektne jednoliatej substancie.
WASP-76b obieha hviezdu v približne 12-krát menšej vzdialenosti ako obieha planéta Merkúr naše Slnko. Znamená to, že táto exoplanéta dostáva viac ako 4-tisíc násobok radiácie ako Zem. Vedci zároveň vysvetľujú, že táto planéta je nafúknutá kvôli intenzívnej radiácii, ktorú dostáva od hviezdy. Planéta má o približne 10% menšiu hmotnosť ako Jupiter, no takmer dvojnásobnú veľkosť.
Exoplanétu astronómovia objavili v roku 2013 a odvtedy sa stala predmetom intenzívneho vedeckého výskumu. Postupom času sa ukázalo, že ide o naozaj pekelný svet. Keďže sa planéta nachádza tak blízko hviezde, má s ňou viazanú rotáciu. Tá vyzerá tak, že len jedna strana planéty je neustále otočená k hviezde. Na dennej strane teploty dosahujú 2 400 stupňov Celzia a všetky prvky, ktoré by vytvorili horniny na Zemi sa tu roztápajú a vyparujú. Nakoniec prejdú na nočnú stranu, kde kondenzujú a pršia na povrch vo forme roztaveného železa.
Ako sme uviedli na začiatku, najväčšou záhadou planéty je rozdiel v svetle na jej terminátoroch. Pozorovania ukázali, že na východnej strane dochádza k nárastu vyžiareného svetla. K riešeniu tejto záhady použili vesmírny teleskop CHEOPS. Pomocou neho pozorovali planétu po dobu troch rokov. Spojením dát z misie CHEOPS a teleskopov TESS, Hubble a Spitzer, dokázali vedci priniesť zaujímavú hypotézu, ktorá rozdiel v svetle vysvetľuje.
Neprehliadnite
Objav čaká na potvrdenie
Autori štúdie tvrdia, že za rozdiel v svetle môže glory, svetelný fenomén podobný dúhe. Zaujímavosťou je, že tento fenomén sa bežne deje aj na Zemi a astronómovia ho pozorovali aj na Venuši. Glory vzniká, keď sa oblak skladá z perfektne rovnakých kvapôčok. V prípade Zeme ide o kvapôčky vody, v prípade exoplanéty WASP-76b môže ísť o železo, no vedci zatiaľ nepoznajú presnú odpoveď. Detekcia tohto fenoménu je prvou svojho druhu za hranicami Slnečnej sústavy.
“Dôvod, prečo sme ešte nepozorovali glory mimo Slnečnej sústavy je, že tento fenomén si vyžaduje špecifické podmienky. Atmosférické častice musia byť takmer perfektne sférické, mať rovnaký a dostatočne stabilný tvar a kvapôčky musia byť priamo osvetlené hviezdou planéty. Nemôžeme zabudnúť ani na to, že naše teleskopy sa musia nachádzať v správnej polohe,” vysvetľuje Olivier Demangeon, jeden z autorov štúdie.
Autori štúdie v nasledujúcom období potvrdia, či ide naozaj o tento fenomén. Ak sa nález potvrdí, môže to znamenať, že atmosféra tejto pekelnej planéty je dlhodobo stabilná.
Komentáre