SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci odkrývajú nové podrobnosti o kľúčovej funkcii mozgu, ktorá súvisí so schopnosťou sústredenia sa

Vedci z inštitútu Picower preskúmali obvod elektrických signálov v mozgu.

Vedci z inštitútu Picower spadajúceho pod MIT sa vo svojej novej štúdii zamerali na elektrické obvody v ľudskom mozgu, ktoré majú na starosti selektívnu pozornosť. Ide o funkciu nášho mozgu, ktorá nás chráni pred záplavou obrovského množstva podnetov, s ktorými sa nepretržite stretávame. Naše zmysly všetky tieto podnety vnímajú, no do vedomia sa dostane len to, čo náš mozog vyhodnotí ako dôležité, píše portál inštitútu MIT.

V rámci štúdie sa vedci pokúšali elektrické signály v mozgu zmapovať a získali celkom jasnú predstavu o tom, ako mozog cicavcov využíva získané informácie z prostredia a následne vyberá na ktoré sa sústrediť, podľa toho, čo je jeho momentálny cieľ. Experimenty vedci vykonali na testovacích myšiach, ktorým sledovali mozgové signály v dvoch odlišných častiach mozgu. Ide o predný cingulárny kortex a bočnú, zadnú sekciu thalamu. Ukázalo sa, že vďaka súhre týchto regiónov sa dokáže mozog sústrediť napríklad na jeden objekt v preplnenej scéne.

Ak sa naruší obvod elektrických signálov medzi týmito dvoma regiónmi, môžu vzniknúť rôzne poruchy sústredenia, napríklad hyperaktivita alebo autizmus, tvrdia autori štúdie. Aj napriek tomu, že testy vykonali na myšiach, táto štúdia prezradí veľa informácií o ľudskom mozgu. Mozog myši má totiž podobné obvody elektrických signálov ako náš mozog a to aj napriek ich rozdielnosti.

„Mozgový model hlodavcov sa vyznačuje veľmi podobnými obvodmi. To nám umožňuje študovať vyššie funkcie mozgu,“ vyjadrila sa autorka štúdie, Ning Leow.

Spolupráca dvoch regiónov

Výskum zároveň prináša detailnú mapu toho, ako spolu skúmané dva regióny mozgu spolupracujú. Táto spolupráca je podľa autorov to, čo vedie k selektívnej pozornosti. Selektívna pozornosť je pravdepodobne jednou z najdôležitejších, no najmenej skúmaných mozgových funkcií. Bez nej by sme boli zahltení obrovským množstvom informácií a pravdepodobne by sme nedokázali vo svete existovať. Selektívna pozornosť nám umožňuje nielen sústrediť sa na jednu vec z niekoľkých, ale zároveň „vypnúť“ ruchy, ktoré náš mozog v danej situácii nepokladá za podstatné.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že selektívne sústredenie je zmyslová vec a pravá podstata kontroly si zakladá na regulovaní zmyslových signálov. To ale nie je tak úplne pravda, ako si všimli vedci z inštitútu Picower. Množstvo signálov pochádzalo z častí mozgu, ktoré nemajú nič spoločné s našimi zmyslami.

„Zdá sa, že mozog spracúva množstvo rôznych aspektov. Je úplne možné, že sa signály spájajú s tým, v akom rozpoložení sa zviera v daný moment nachádzalo. Selektívne sústredenie teda môže byť riadené a ovplyvnené vnútornými procesmi, vysvetľuje Leow.

Predpokladá sa, že jeden región zodpovedá za sústredenie sa na určitý objekt. Druhý mu zatiaľ radí, ako by sa mal na ten objekt sústrediť. Rozhodnutie padne na základe množstva podnetov, ktoré prichádzajú nielen zvonka, ale aj zvnútra.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close