Vedci našli spojenie medzi genetickými rizikami, autizmom, ADHD a časom stráveným pred obrazovkou u detí

Výskumníci skúmali čas strávený pred obrazovkou u detí s autizmom (ASD) a ADHD.

smartfon a deti
Zdroj: Twin Design / shutterstock.com

V súčasnej dobe sa ľudia čoraz viac zameriavajú na obrazovky svojich digitálnych zariadení. Tento trend je ešte výraznejší u detí s neurovývojovými poruchami, ktoré majú tendenciu tráviť pred obrazovkami dlhšie obdobia v porovnaní s ich rovesníkmi, ktorí týmto poruchám nečelia. Výskumný tím vedený univerzitou Nagoya University Graduate School of Medicine v Japonsku sa preto rozhodol túto problematiku bližšie preskúmať.

Výskumníci z Univerzity v Nagoye a Hamamatsu University analyzovali 6,5 milióna polymorfizmov v DNA 437 detí, aby určili genetickú náchylnosť k ASD (Autizmus) a ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou). Následne vypočítali genetické rizikové indexy berúc do úvahy počet a veľkosť efektov zmien v génoch spojených s ASD/ADHD. Túto metódu označujeme ako „polygénové rizikové skóre“. Tieto výsledky potom porovnali s množstvom času stráveného pri používaní obrazovkových zariadení vo vzorke detí vo veku 18, 32 a 40 mesiacov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Detí s predispozíciu k ASD a ADHD strávili viac času pred obrazovkou

Zistili, že deti s vyššou genetickou náchylnosťou k ASD častejšie používali zariadenia s obrazovkami (3 hodiny denne alebo viac ako 4 hodiny denne) už od raného detstva. Okrem toho deti s vysokým genetickým rizikom ADHD postupne zvyšovali čas strávený pred obrazovkami, ako vyrastali.

smartfony a deti
Zdroj: BearFotos / shutterstock.com

Hlavný výskumník, Dr. Nagahide Takahashi z Univerzity v Nagoye, uviedol:

„Celkovo platí, že tí s genetickým rizikom ASD mali 1,5-krát vyššiu pravdepodobnosť byť v skupine, ktorá trávila pred obrazovkou približne tri hodiny denne, a 2,1-krát vyššiu pravdepodobnosť byť v skupine s viac ako štyrmi hodinami denne.“

Výskumníci hovoria, že lekári často usudzujú, že čas strávený pred obrazovkou je dôvodom vývoja týchto problémov, no nie je tomu tak podľa výsledkov štúdie. Vedci hovoria, že ide skôr o skorý symptóm rozvoja neurovývojových porúch ako o príčinu.

„Zatiaľ čo dlhé obdobie strávené pred obrazovkou v detstve bolo navrhované ako príčina ASD/ADHD, výsledky tejto štúdie naznačujú, že niektorí ľudia môžu mať genetickú predispozíciu k používaniu obrazoviek kvôli ASD. Obrazovkový čas môže byť skôr ranným príznakom ASD ako príčinou, pretože deti s ASD sú často viac priťahované k objektom ako k ľuďom.“, vysvetľuje.

Dr. Takahashi tiež upozorňuje na vyššie riziko vzniku závislosti nadmernej expozície obrazovkám (ako sú napríklad smartfóny, počítače, televízia alebo herné konzoly) u detí s poruchami neurologického vývinu. Keďže čas strávený pred obrazovkou býva dlhší pre deti, ktoré sú obzvlášť náchylné na ASD/ADHD, rodičia a opatrovníci by mal byť opatrnejší a mali by prijať opatrenia ešte predtým, ako nastane problém.

Výskumníci veria, že tieto výsledky môžu pomôcť rodičom vypracovať lepšie stratégie výchovy detí.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre